Úplne v pohode, ale úplnej

Priateľka prišla v stredu s odchodom z našej zeme dedinskej naplánovým na piatok. Nakoniec nás zafúkalo a odchod sa presunul na neurčito, čo znamenalo nedeľu. Nuž, niekto musí chodiť zarábať peniažky aj ďalej, ako do vlastnej obývačky.Môjmu manželovi z toho vyšla celkom jednoduchá definícia ´dajdokopydveženy´ a posledný večer už bol aj celkom rád, že niekam (kamkoľvek) z domu vylezieme, nakoľko našim čokoládovým rečiam vôbec, ale absolútne ani trochu, nerozumel. Toľko krútil hlavou a mykal plecami, až to vyzeralo, že mu zostanú telesné následky, o psychickej stránke ani nevraviac.Toto bolo to, čomu sa hovorí správne strávený víkend, aj keď je pravda, že tie meteory si vždy počkali, keď to vzdám a vyberiem sa sladko spinkať a vtedy sa niektorý z nich rozhodol, že ´a teraz spadnem´ a nech ma hentamtá osoba odreťazeodtrhnutá just nevidí. Nakoniec som zostala s kŕčom v krčnej chrbtici a v letnom pyžamku mrznúť tak dlho, až som jednu zbadala. Ale ona, hnusoba jedna odporná, letela tak rýchlo, že som si ledva stihla uvedomiť, že ju vidím, nieto si ešte čosi želať. V každom prípade, v ten večer piatkový bola hviezdnatá obloha nádherná.Minimálne tak, ako naše spoločné výlety na pizzu, kedy som ja, osoba maximálne smrteľne vážna a dôstojná, vyvíjala tanečné aktivity na prerušovanej bielej čiare. Moje tanečné kreácie boli natoľko dokonalé, že spôsobili u priateľky nezvládnuteľné záchvaty smiechu, ktoré sa prejavovali kŕčovitými záchvevmi celého tela.Spoločne strávený (veľmi) predĺžený víkend sme zakončili vozením sa hore-dole (a okrem toho aj vpred a vzad) na manželovej novej láske - motorke, čo malo, aspoň u mňa, za následok dosmrteľnú trvalú na hlave a nekonečné ziapanie ´májednurukudlouhou´.Skrátka všetko bolo presne tak, ako malo byť.A ja som zase o pár rokov mladšia...Ako dobre je niekedy ... neplánovať....