Ako triedime odpad

Sem tam nám, len tak na hodinku, spustí vysielanie rádia, keď už zaňho platíme, tak nech ho máme aj na dvore. A niekedy hlási aj veci týkajúce sa organizácie života v obci. Posledné takéto hlásenie sa týkalo triedenia odpadu, konkrétne plastových fliaš.Už som si zvykla, že na mieste, kde je skládka biodpadu, sa bežne nachádzajú halúzky (čo je bioodpad) v igelitkách (čo za bioodpad nepovažujem). Rovnako ma už nedokážu prekvapiť rôzne plechovky a kelímky, ktorých majitelia si zrejme mysleli, že keď v tom bolo jedlo, tak je obal jedlý pre prírodu.Preto ma celkom potešilo, že sa deje v tomto smere niečo nové.Na každej bráne sme si našli obesené plastové vrece, ktoré sme usilovne plnili, podľa inštrukcií sme šľapali po fľašiach, aby sa ich tam zmestilo čo najviac. Keď boli vrecia plné, čakali sme na ich odvoz. Po troch mesiacoch čakania si už každý kúpil svoju vlastnú zásobu vriec. Mala som ich v komore naplnených už šesť. Deti sa nemohli prehrabať k sladkostiam, manžel k zaváraným uhorkám a ja k slanine v mrazničke.Po dohode so susedmi som bola ja, ako držka najväčšia, určená za ich hovorcu. Nuž som si v utorok počkala na smetiarov. Pýtam sa, kedy nám to už odvezú, už toho máme priveľa. Všetko je v poriadku na budúci týždeň bude deň D. S plným uspokojením, že sa o nás obec stará, sme povykladali vrecia pred dom.Čakali sme, že vysypú normálne smeti a potom začnú zbierať plasty. Ale kdeže. Pekne na striedačku sypali do smetiarskeho auta raz jedno, raz druhé.Dosť ma to naštvalo, ale ja som si povinnosť splnila. Odpad som triedila.Práve dnes sa znovu ozvalo hlásenie miestneho rozhlasu. Ideme triediť krabice od mlieka...