Koláčik

(by som si dal... by som si dal...)"Mám nového kamaráta!", hlási medzi dvermi.Určite máš, milý čitateľ (nech si ktokoľvek), kamarátov. Kto by ich nemal. "A je to láska a bude svadba,...(už vyťahujem (akosaunáshovorí) vanglík a sypem doň múku polohrubú za jedenásť korún v akcii kúpenú)...a je minimálne mafián a je vysoký a je pekný... (rada varím, nerada pečiem, navarené mám, čo také upečiem... prosím, čo také upečiem?!) ...a teraz už cítim, že to bude navždy a kúpila som si úplne špicovú farbu na vlasy a taký tento svetrík, pretože ten je teraz úplne IN a budem toptrend, som to čítala v poslednej Emme..."Mám napečené dva plechy sladkožrádla, s vďačnosťou sa obraciam na kamarátku, mám všetky informácie, ktoré som prepustila filtrom (za osem rokov vypracovaným), pokladám otázky na nový objav. Mám záujem."Tetááááá, nakreslil som ti obrázok," kričí môj mladší.Medzitým sa z dola (rozumej garáže) znovuzrodí môj hladný manžel."Mamíííí, prišli za tebou skauti, asi niečo potrebujú," ozýva sa synátor starší.Pri bráne stretávam kamarátku. Už musí ísť. Je mi to aj trochu ľúto, chcela som sa aj ja trochu podeliť o svoje starosti (necítim sa dobre, moja krajšia mužská polovička je stále ako v predpubertálnom vývoji, mám odložené na elektriku, chceli nás už odpojiť), ale rodina volá, volá, volá...Zobrala mi odložené peniaze. Vie, kde odkladám. Vrátila ich na druhý deň.Stále zostane kamarátkou (som ľudomil a silný pacifista ako bonus).Nikdy nebude priateľom.Pretože priatelia ti prajú. Tí druhí ťa prinútia spracovať opadané jabĺčka na dva fantastické koláče.