Nespokojná

"Moja zlatá, tento tuto, to je ten v akcii? Né? A kerý? Sedemdesát osem korún?"Pani P. rozhodí rukami nad tou do neba volajúcou nespravodlivosťou."Aj kanál si zavédol len do svojej ulice." Zrejme tým myslí ulicu, na ktorej starosta býva. Ani som nevedela, že ju už aj vlastní. A že má vlastnú čističku odpadových vôd. A ktovie, čo ešte."A dze máš ten, čo starý kukal na letáku? Tento? Nejaký je bledý. Tak mi ho daj patnást dekov. Na tenko, mój je fajnový. A nejaké vajcá, hentý moje ščúl nič nenesú. A to sú čo, z holuba? Za tri koruny? Nescem, kúpim od susedy, tej nesú, doví čo im dáva. "Mladá, nekonečne trpezlivá predavačka schováva kartón s vajíčkami."Alebo víš čo, daj mi desat."Dostáva desať."No, hentá nad každú korunu rozmýšlat nemusí, jak my chudáci. Minule sa v jakom kožuchu producírovala, aby sme vidzeli." Vraciame sa v scenári ku starostovej žene. Na perách mi poihráva jemný úsmev."Bodaj by ju šlak trafil. A jej muža prvého." Dvojnásobná kliatba."Šak na čo tam je? Ništ nerobí, len z mojich penazí si črevo napcháva. Šak, ale koho druhého zvolím? Jeden horší, jak druhý.""Pozrie na mňa: "Neviem, čo si myslí tuto mladá pani, nepoznám ju...""Ona je v pohode," vraví predavačka.Nepoznám pani P., nepoznám starostu a ani jeho manželku som ešte nestretla. Bývam tu krátko.Som teda v pohode....Vychádzam z obchodu.Pani P. sadá do auta a odchádza.... S holubačími vajcami a pätnástimi dekami na tenko nakrájanej bledej akciovej salámy.