Príležitosť

"Ešte neviem."(Nič.)"Ale už máš najvyšší čas.""Na čo?""Na premýšlanie.""Ale mne sa nechce premýšľať nad tým, čo upečiem."Nebudem znovu opakovať, že my slepačiu polievku, rezne a zakúsok nemusíme mať v nedeľu, ale vtedy, keď na to máme chuť. Rovnako, ako nedodržiavame sobotné upratovanie, keď práve máme chuť celé doobedie preležať s deťmi v posteli a pozerať rozprávky."Načo budem piecť a vyvárať, aj tak nikto nepríde. Ja navarím tak normálne," provokujem. Aj keď už viem, že manžel ohlásil nákup krémešov a veterníkov, lebo ich zbožňuje a bude príležitosť. A ja si narobím plný lavór zemiakového šalátu s obrovskou dávkou majonézy. Lebo ho zbožňujem a bude príležitosť. A deti pišťali čosi o tom dobrom plnenom mäsku. Zrejme ho zbožňujú a vidia príležitosť.Koniec koncov, jediný, kto sa tu zastaví, bude svokor s nejakou novou vôňou, ktorou mi poleje celé vlasy a ja budem ešte dva týždne zapáchať ako kufrík dílerky od Avonu.A aby som nezabudla, aj sused (ako sám seba nazýva, aj keď býva o štyri domy ďalej) Rudo, ktorý v ten deň oslavuje zároveň meniny a narodeniny, čo je dosť dobrý dôvod na osobnú týždennú destiláciu.Inak je moja brána zamknutá a ani za ten svet sa nechce otvoriť."No, ja už mám napečené pagáče, tie fajnové, čo musia odstáť, aby zmäkli. A linecké spravím, a dva druhy rezov, tortu, kačicu upečeme, čo dedo na jeseň zarezal, šnicle, údené, a vínovicu. Jaj, suseda hovorila, že budu lacné malinovky, tak ale šesť pomarančových, citrónových a nejakú minerálku. Šak aby bolo čím pohostiť."(Mamí, prečo je Veľká noc cez deň? Pretože je to vlastne oslava vzkriesenia. A nie zbieranie stokorún a čokoládových vajec.)"Pôst sa skončil, začne nútené obžerstvo," neodpustím si poznámku. Kurník, šopa aj starostov holubník, že ja ten jazyk neviem udržať za zubami.Rázne odchádza. "Ty si úplny neznaboh. A zlá gazdiná."A ja si myslím, že nie som. (Ale možno som neznapeč. Neznavar. Neznachystaj. Neznaumyokná. A tak trochu aj nezneukážsa.)A možno to celé vnímam inak....