Sviť měsíčku sviť, ať mi šije niť

Skúšam v piatok."Boli sme v Bratislave v sklade a povedali, že to nie je chyba látky, ale zipsu, takže sa ich to netýka a nezobrali nám ich naspäť," tvrdí, podávajúc mi inkriminované nohavice.Nechávam ruky voľne spustené."V ktorom sklade?""Tam, ako sa vchádza do Bratislavy. Také tie guľaté budovy." (Ešte chvíľu sa bude tak prihlúplo usmievať a vytiahnem ju spoza pultu.)"Tých je tam veľa. Ako sa volá firma, ktorej patrí ten sklad?""Neviem."No skvelé."Ale ja mám nárok na vrátenie peňazí alebo výmenu tovaru. Mala som ich len jeden deň.""Také už nemáme." (Tento úsmev, či čo to vlastne je, by si zaslúžil zváštnu cenu.)"Tak si teda vyberiem niečo iné, prípadne doplatím rozdiel."Rozhodnutá pre túto alternatívu sa začínam rozhliadať po predajni."Veď si ten zips vymeňte."Zdá sa mi, že tá veta prišla z nejakej krajiny nekrajiny."Prosím?""Vymeňte si ho."(Tak tomu hovorím riešenie. Alebo by som mohla skúsiť zistiť, kto ho vyrobil a reklamovať niekde v Číne.)Dosť sa rozčúlim a dosť jasne to dám aj najavo. Ľudia sa zastavujú, načúvajú, čerpajú informácie."No tak ja vám to teda spravím, zastavte sa pre ne budúci týždeň," povie blahosklonne mne nešikovnej, čo si nevie ani zips vymeniť.Beriem z pultu nohavice a odchádzam.Druhý deň ráno sa zastavím pri predajni a na lístoček si poznačím meno majiteľa (teda nie majiteľky, ako ma predavačka presviedčala) a jeho telefónne číslo.V telefóne sa ozve príjemný mužský hlas a trpezlivo počúva moje nepríjemné slová. O dvadsať minút mi pri bráne zvoní upachtená predavačka na bicykli a podáva mi peniaze. Ja jej na oplátku vraciam nohavice."A čo ja s nimi mám teraz akože spraviť?" pýta sa nahnevane."Môžete si na nich vymeniť zips."