Vitaj v kaviarni

Doteraz si bola si pre mňa čímsi nedosiahnuteľným a ja som ti závidela. A bola som rada, ked som videla, že trpíš. Vždy som ti chcela ukradnúť tvoje sny, predstavy a túžby, zhmotnené do dvoch snehobielych krídel.Nemusela som sa uchýliť ku krádeži. Stačilo počkať a život to spravil za mňa. Napadlo mi milión prirovnaní o spálených krídlach a z najhlbšieho dna svojej čiernej duše som lovila všetky zlé vlastnosti.A ty si tam len stála a obzerala sa okolo seba s tak trochu prihlúplym výrazom na tvári, akoby si len teraz prišla na tento svet. Viem, že si chcela, aby som išla za tebou a pomohla ti zliezť. Ale ja som nechcela riskovať. Stála som dole, popíjala horúcu kávu a usmievala sa pri pohľade, ako dlho ti trvá vrátiť sa na zem.Nevedela si, čím som si ja bola už dávno istá. Pravda bolí. A krídla nepomôžu. Môžeš sa nimi iba pýšiť ako vzácnym kúskom relikvie, tak ako to robím ja.Ale najprv si budeš, milá moja, musieť tie svoje pozliepať.Vitaj v realite.Začala som tým, že som ti ponúkla zo svojej horkej kávy... Vzala si šálku do svojich rúk stareny a upila si si. Neboj, na jej chuť si za chvíľu zvykneš.Potom ti navrhnem, aby sme sem chodili pravidelne. Dívať sa, ako sa ďaľší a ďaľší škriabu na skalu vo viere, že sa im podarí vzlietnuť.Nakoniec, kávu tu robia úplne fantastickú...