Zo sto záujemkýň sme po štyroch kolách nakoniec zostali iba dve. Ja a mladá dievčina. Všetko som videla ružovo, plynulo som hovorila dvomi cudzími jazykmi, zatiaľ čo ona iba komolila angličtinu, mala som prax v podobnej pozícii a veľmi dobré odporúčania, kým ona bola necelý rok po skončení strednej školy. Nijako som s ňou nebojovala, jednoducho som bola presvedčená, že moje skúsenosti a vedomosti vo výbere zavážia.Dohodla som si vysokoškolskú priateľku, aby mi každý deň brávala deti zo školy a škôlky, kým sa ja dorútim zo svojho nového zamestnania. Zistila som si všetky spoje a vybrala tie, ktoré mi najviac vyhovovali, aby som bola v kancelárii načas. Prevetrala som skriňu, aby som mohla konečne vymeniť vyťahané tepláky za elegantné oblečenie, hodné mojej budúcej pozície. Skrátka, bola som si miestom istá. Chyba."Bohužiaľ, vám musím oznámiť, že ste skončili druhá.""Smiem vedieť dôvod?" Odpovede som sa nedočkala.Porazená odchádzam z kancelárie riaditeľa, rozbité ružové okuliare úhľadne zložené v kabelke. Rozmýšľam, že by bolo lepšie, keby som vypadla hneď na začiatku.Na chodbe stoja dve fajčiace panie, ktoré mali byť mojimi kolegyňami. Prechádzam okolo nich, keď zrazu začujem:"Nemali ste písať, že máte deti."Zarazím sa. "Prosím?""No viete, boja sa, že deti budú choré a vy budete s nimi doma.""Ale veď som hovorila, že starostlivosť o deti mám zabezpečenú.""Ja som to spravila tak, že som im o ďeťoch povedala až po skúšobnej dobe," šepne mi sprisahanecky druhá."Ale veď ste ich oklamali.""Nie, len som deti spomenula neskôr," vraví urazene."A vy nemôžete byť chorá? Nemôžete dostať zápaľ pľúc a ležať mesiac sama sebou?"Odchádzam. Chceli mi len pomôcť. Do budúcnosti...."Dobrý deň. Našiel som vás v našej databáze. Chcem vám ponúknuť miesto asistentky. Tá súčasná odchádza na materskú dovolenku." "Slečna Ulická?" mám na mysli mladé žieňa, ktoré prijali pred dvomi rokmi."Nie, s ňou sme skončili pracovný pomer ešte v skúšobnej dobe. Toto je druhá." Nemôžem sa ubrániť ironickému úškľabku. "Nie ďakujem za ponuku, ale ja už niečo mám."Mám prácu, ktorá mi nebráni byť ďeťom poruke, keď ma potrebujú. A v ktorej nikomu neprekáža, keď ochorejú a ja s nimi musím byť týždeň doma. Nemusím o nich hovoriť neskôr... Svoju prácu robím najlepšie ako viem. Pretože cítim obrovskú zodpovednosť práve za moje deti. A mám svoj malý pocit víťazstva...
Zamestnanie pre matku
Pred dvomi rokmi mi skončila trojročná materská dovolenka, a tak som sa v záujme zachovania svojich nadobudnutých vedomostí, rozhodla nájsť si prácu. V tej predchádzajúcej som požiadala o výpoveď dohodou, nakoľko sme sa niekde medzi prebaľovaním prvého a kojením druhého syna, presťahovali vyše sto kilometrov od miesta môjho profesijného pôsobenia. Dostala som pozvanie na pohovor na miesto asistentky v nitrianskej firme.