Čo sa za mladi naučíš

A vidím aj tú malú záškodnícku iskričku, hviezdičku, skoroohňostrojček, ktorý sa po jej vyslovení premení na toho najdrahšieho megapiráta a šťastný Nový rok ti želám - zase som ťa dostal a choď sa teraz kutrať, hrabať, listovať v tých všetkých knihách, encyklopédiách, kľudne použi aj káble internetové, aby si sa dozvedala správnu odpoveď."Mami, ako je to podľa teba spisovne - topený syr alebo tavený?" Tvári sa spýtavo, má spýtavý postoj, z celých jeho stodvadsiatich centimetrov živej výšky vyžaruje spýtavosť. V štýle - ty si moja mama - od teba čakám, čerpám a nasávam múdro."Tavený, samozrejme," odpovedám s hlavou hrdo vztýčenou, zarážam lopatky k sebe, aby som sa nehrbila. Cítim sa ako víťaz."Ee, topený!" Ohňostroj je nádherný, obrovský, mega. Ako na Nový rok, tak po celý rok."Tak sa choď pozrieť do chladničky, " kontrujem. Veď, čo je tam na krabičke napísané? Že tavený syr. Nízkotučný, smotanový, so šunkovou príchuťou, coop-ový, karičkový, lunexový, apetítový, ale vždy TAVENÝ."Tak sa pozri do učebnice," odchádza s úsmevom v ústrety svetlej budúcnosti.Nenápadne nakúkam do jazyka rodného slovenského, pre tretí ročník základnej školy určeného a ajhľa, naozaj, topený, na Slovensku vždy len TOPENÝ...Pocity divné, prazvláštne, akési roztaveno-roztopené ma obchádzajú. Moje ultrapozitívne hodnotenia slovenskojazykové z čias dávno zašlých, zašli ešte viac, akosi vybledli, stratili farbu, zahynuli.Rozmýšľam, aké i/y sa vlastne píše v slove sir/syr.A koľko sa toho ešte budem musieť znovu, zase a stále a stále učiť...