Prvýkrát som ťa stretla ráno usmiatu s pohárom piva v ruke a po prvých slovách som vedela, že si človek s ktorým si budem rozumieť.Buhužiaľ sme toho stihli málo.Nestihla si prísť pozrieť moje deti a pohladkať mojich psov, ako si mi to sľúbila.To auto, ktoré sa z neznámeho dôvodu rozhodlo bez varovania zmeniť svoj smer cesty nám túto šancu zobralo. (Dúfam, že teraz tam hore naháňaš anjelov do práce, aby sa už nikomu nikdy nič podobné nestalo.)Ľutujem, že som neprišla na posledné stretnutie, aj keď si ma volala. Ešte raz ťa pobozkať na líce a objať. Nestihla som to.Tak sa to teda stalo. Presne v deň tvojich mením. A ja len budem musieť počkať, kým sa mi prestanú triasť ruky a začať znovu bojovať o svoje miesto na tejto plánete. Niekedy je to nekonečne ťažké.Mám zovreté hrdlo a chuť otvoriť dokorán okno a kričať o nespravodlivosti, o láske, o priateľstve, prázdnom pocite a o chlade, ale všetko z toho by bolo zbytočné.Želám ti krásnu jednu stopu v oblakoch, moja zlatá...
Keď anjel letí z motorky
Toto sa nemalo stať. A predsa sa stalo. Posledné správy hovorili o tom, že tvoj stav sa lepší a ja som im verila. Verila som, že stačí iba to, že na teba myslí také množstvo ľudí. Vyzerá to tak, že chcieť niekedy naozaj nestačí.