Keď prší, tak leje

Skončila som pri polici siahajúcej až po strop, ktorá bola plná nejedlých závaranín. Pred rokom sme utrónili do komory veľkú mrazničku, ktorá si tu začala žiť vlastným životom (mráz dnu a teplo von), následkom čoho mi všetky marhule, čerešňe, broskyňe, ríbezle, uhorky a čalamády začali kysnúť a plesnivieť. Vydávali pri tom zváštne bublavo-pukotajúce zvuky a z niektorých vytekala hustá hnedá, a hlavne statočne lepkavá, tekutina.S hlbokým povzdychom a obrovským vedrom som ich začala jednu po druhej otvárať a ich nevábne vyzerajúci obsah vysýpať. Po siedmom zisťujem, že vedro je plné. Naťahujem na nohy lacné topánky, ktoré som pasovala na záhradné a teperím sa so zapáchajúcim vedrom na koniec záhrady k hnojisku. Cesta je komplikovaná, v záhrade je blato a mne nohy oťaželi. Každá približne o pol kila. Vzápätí som, pri pohľade na kopu ohradenú škaredým zeleným plechom, oťažela celá. Nebolo na nej miesto ani na obsah jedného jediného vedra.Takže ho odkladám a beriem do rúk vidly s úmyslom rozhádzať minuloročný humus po záhrade. Teším sa, že tohto roku budú reďkovky veľké ako paradajky, paradajky ako dyne a z dýň vyrobím na jeseň tých najväčších strašiakov v dedine. Nadšenie ma prechádza popoludní, keď začínam byť presvedčená, že hnojisko sa rozhodlo fungovať na princípe zázračného variaceho hrnčeka s kašou. Zdá sa mi, že ani fúrik už nevládze. Márne sa s ním snažím trafiť do úzkeho priestoru medzi stromami, po ceste mu časť nákladu vypadáva na práve sa prebúdzajúce kvietky, čím im spôsobuje ťažkú ujmu.Vraciam sa k hnojisku s úmyslom dokončiť začatú činnosť. Vtedy zbadám svojho psa, ako prevracia vedro a vysýpa sedem pokazených čalamád. Začuje ma, zdvihne hlavu, hodí na mňa trucovité psie oči a s rozkošou sa začne v tej zapáchajúcej mase vyvaľovať. Rozbehnem sa za ním a akýmsi, mne neznámym, spôsobom zakopávam o rúčku vidiel, trčiacu z môjho jednokolesového tátoša. Po krátkom lete, o ktorom som si istá, že vôbec nepôsobil elegantne, a tvrdom pristátí zadkom na kameni, zostanem sedieť na zemi. Je mi do plaču.Beriem protestujúceho psa, z ktorého srsti visia kúsky kapusty a cibuľe, do vane. Úpešne vybojujem súboj o to, kto je tu pánom a po troch dávkach šampónu je môj nemý priateľ opäť čistý. Zatiaľ smrdí ako mokrý pes, ale to prejde.Zdá sa mi, že som na niečo zabudla. Pozriem na svoje nohy. Polkilové záhradné topánky zanechali svoje stopy celou cestou cez obývačku, chodbu až do kúpeľne. Takže dievča, na štyri a umývať dlážku. Pes sa na mňa díva a krúti chostom.Je večer a ja som tak strašne unavená, že netúžim po ničom inom, ako po posteli. Prejdem okolo komory, ľahostajne pozriem na tú spúšť vnútri a zavriem dvere. Vplazujem sa do spálne. Na mojej poduške je spokojne usalašený mokrý pes...