Kolísanie

Zdravíme lode, ktoré míňame, smejeme sa a potom celkom sami nekonečnú dobu čakáme na známky života. Opustene pokračujeme na svojej ceste a máme chuť vyskočiť a splynúť s vlnami.Stáva sa, že krúžime dookola s pokazeným veslom a čakáme na niekoho, kto nás nasmeruje a inokedy sa na našom vratkom člne objaví motor a my sa ženieme vpred bez ohľadu na to, kam ústi rieka. V plnej rýchlosti často ani nezbadáme, že tentokrát niekto máva nám, možno potrebuje pomoc, možno iba trochu človeka, ale naše opojenie je mocnejšie a keď vyprchá, je neskoro. Spodné prúdy nás unášajú ďalej a tak na chvíľku spomalíme, aby sme ostatným lepšie videli do tváre.Tie vlny nás uspávajú, aj spôsobujú nevoľnosť. Nie vždy sa bojíme iba vetra a búrok, strach z neznámeho je horší. Pretože na koniec nevidíme, myslíme si, že neexistuje.Niekedy poriadne sa zaprieť do vesiel nestačí.A niekedy sa do nich zaprieme príliš...