Zažmurkala som, potrepala hlavou (niekedy mi to pomáha na urovnanie myšlienok), znovu som zažmurkala a počúvam ďalej: "Ten sa má."Trepanie hlavou naberalo na intenzite, až som začala mať strach, že si ublížim.Vravím: "Chlapci, ja by som ho teda s takým nechcela."Úspešne ma odignorovali."A ako to vôbec viete?""Chlapi to hovorili.""Oni ho videli?"Mávli rukou a ďalej rozoberali Ferove bohatstvo. Zároveň, medzi rečou, prebrali všetkých mužov tohto naddruhu, dokonca nejakého spolužiaka zo základnej školy, ktorý mal vždy na telesnej problém so zväčšovaním teplákov a na otázku, na čo myslí odpovedal: "Na to, že netopier má blanu."Rozhodla som sa túto absurdnú debatu ukončiť."Počúvajte, je dokázané, že na veľkosti záleží v skutočnosti najviac mužom. Deväťdesatim percentám žien je to v podstate jedno a je pre ne dôležitejšia kvalita."Pozreli na mňa."Čo ty o tom vieš?"Nuž, asi nič. Išla som do obývačky a nechala som ich tam utápať sa v tichej závisti.
Kvantita alebo kvalita?
Včerajší večer som strávila v kuchyni s mojim manželom a jeho priateľom. A nestíhala som sa čudovať, akým smerom sa vyvinula debata. Najprv začali, ako dve staré babky klebetnice, rozoberať podnikateľa zo susednej dediny. To bolo ešte v poriadku. Vydržala som si vypočuť všetky technické detaily áut, ktoré vlastní, rast jeho imania a pokles jeho obľúbenosti. Ale potom z ničoho nič: "Fero ho má taký veľký, že so ženou nemôže a vo verejnom dome si musí priplatiť, aby ho obslúžili."