Meškanie

Teda, keď sa začne leto, je to úplne nádherné, môžem sa kúpať, popíjať v tieni studené drinky, lízať zmrzlinu... Až kým nezačnem mať po dvoch týždňoch plné zuby neznesiteľných horúčav, obťažujúceho hmyzu, čistenia filtra na bazéne (ktorý sa vzápätí aj tak upchá nejakým kamikadze hmyzom) a všadeprítomných prázdninujúcich detí, ktoré musím v jednom kuse čistiť od zmrzliny. Čakám, kedy už konečne začne jeseň.Nadšenie ma rýchlo prechádza, keď tisícikrát nezmyselne hrabem lístie za podmienok stažených vetrom, pobehujúcimi psami a deťmi, sabotujúcimi moju prácu, vo zduchu poletujú neidentifikovateľné objekty, ktoré sa na mňa lepia akoby boli mojou súčasťou a moja komora sa nebezpečne zapĺňa zaváraninami najrôznejšieho druhu a sušenými hubami.Preto, keď začnú padať prvé vločky, radostne pobehujem po dome, vyťahujem sánky, snažím sa deťom pre radosť ucapkať snehuliaka z prvého sypkého snehu a teším sa na Vianoce. Až jedného dňa vstanem a sucho skonštatujem, že už ZASE sneží, vonku je zima na nevydržanie a sneh omietam odhŕnať (roztopí sa aj sám, keď príde jar).Jar je fajn. Voňavý vzduch (nesmiem zájsť príliš blízko k susedovmu chlievu, aj keď manžel tvrdí, že aj toto voní, jeho nadšenie v tomto smere nezdieľam), spod zeme vykukujú prvé kvietky, všetko čviriká a spieva, ja sedím na dvore s knihou v ruke popíjam kávu a počúvam Jarka Nohavicu.Jar je naozaj fajn.Len tento rok akosi stále nechodí. Dúfam, že ju nevyradili z programu.