Muži

Celý život som mala za priateľov, až na pár výnimiek, mužov. Bolo to spôsobené tým, že na našej ulici sa v tej generácii urodili prevažne chlapci. A tak som hrávala futbal, chodila na karate, učila sa pľuť a smrkať len tak do trávy. Nie, rozhodne som nepôsobila ako dáma.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (5)

Byť chlapským pupkom sa mi zapáčilo a natoľko som si naň zvykla, že sa so mnou ťahalo celé obdobie dospievania a potom mi už jednoducho zostalo.Dnes, keď sa stretávam so samými murármi, ovládam nadávky aj v tých najnemožnejších podobách a som schopná počúvať debaty o autách, omietkach, rybárčení, pive, skrátka takmer o čomkoľvek. Už dávno ma tieto reči neurážajú štýlom ´Mňa si tu nikto nevšíma´. Neodchádzam. Počúvam. Niekedy je to celkom poučné. Veľa sa dozviem, niektoré veci pochopím, niektoré zoberiem ako genetickú výbavu našich drsnejších polovičiek.Nevadia mi vtipy na adresu žien a dokonca ani na moju vlastnú. Pripadá mi celkom zábavná hra na ´Ty si si urobil srandu zo mňa, teraz ti to vrátim´. Nachádzam tak nové rozmery a zväčša som v tomto slovnom ping-pongu úspešnejšia.Skrátka, mám rada mužskú spoločnosť. A na celej planéte je jediný muž, z úst ktorého ma takéto vtipkovanie smrteľne urazí, zraní a poníži. "Čo je to žena? Zbytočné mäso okolo p..e."Po hurónskom výbuchu smiechu mužskej spoločnosti stiahnem pery a odchádzam. Pozerajú za mnou, čudujú sa, nechápu. Možno je to preto, že mám rada mužov. Ale iba jedného milujem...