(...)Už od rána mám povznesenú náladu. Vstala som pravou nohou. Vybozkávala som deťúrence, aj manžela a pohľad na počasie vonku som neohodnotila ťažkých vzdychom. Pri kávičke v kuchyni som si pustila peknú skladbu na pekné vstávanie.(...)Zo zasnenia nad čajovými krabičkami ma vytrhne pocit, že ma niekto pozoruje. Zdvihnem pohľad a vidím pani, ktorá na mňa zrejme už dlhšiu dobu so záujmom pozerá."Dobrý deň," pozdravím tak trochu provokatívnym štýlom, akože, čo je?Neodzdraví, len na mňa ešte chvíľu pozerá, potom sa otočí a ide si po svojom.Myknem plecami a pokračujem v načatej činnosti. Takže.... čierny, lesná zmes alebo radšej zelený s broskyňovou prichuťou?(...)S tým zavalitým pánom som sa stretla pri mliečnych výrobkoch. Pohľady sa nám úplne náhodou stretli a on pokrútil hlavou. Celkom pomaličky, ale pokrútil. Tentokrát nezdravím. Utieram si nos (mám nádchu, tak ma napadlo, či na ňom nemám nejaké nechcené pozostatky), prihladzujem vlasy (niekedy ráno moja hlava vyzerá ako trezor na blesky a keď si to nevšimnem, nájde sa aj nejaké to pierko z podušky). Kašľem na jogurty a idem vybrať prášok na pranie, ktorý by vypral lepšie ako ostatné.(...)Pri vedúcej potravín stojí mladý muž, na ktorom idem oči nechať. Zrejme obchodný zástupca. Podľa pestovaného vzhľadu tipujem, že pracuje s kozmetikou. Jeej, ten je peknučký, chrumkavučký, no mňam. (...)Ale čo to? V peknej synchrónii s vedúcou sa im obočie zdvíha do neuveriteľnej výšky, až mám chvíľu strach, že ich vlasy budú musieť ustúpiťa nakoniec tie obočia skončia niekde na temene. V ich očiach je prekvapenie správne namiešané s pobavením. Nechutný koktail.Čo dnes všetci majú? Prepracujem sa k pokladni a nakladám všetko do tašiek. (...)Predavačka v pokladni na chvíľu prestane nahadzovať položky a so záujmom na mňa pozrie:"Viete, že si spievate nahlas?"Dívam sa na ňu. Neviem o tom. Som si istá, že som celú dobu mala tú melódiu len vo svojej hlave. Ach jaj, vyzerám ako blázon.Zaplatím, teperím sa z taškami rýchlo von... Pristihnem sa, že si znovu pospevujem. Čo mám robiť, keď mi je do spevu?(...)Necítim sa ako blázon, cítim sa šťastne...
No a čo?
Dva litre mlieka, maslo, šľahačková smotana... Chodím si po obchodne a nakupujem... Obyčajný nákup v obyčajný deň. Krásne tu rozvoniava čerstvo privezený chlieb, tak si dávam načas. Užívam si jeho vône. Ten, čo kúpim, nebude citiť tak intenzívne, ako keď sú chlebíkoví vojačikovia naukladaní pekne v jednej rade. Spoja sa a voňajú spoločnými silami.