Áno, mojimi starosťami sú úplné banality. Pretrhne sa mi šnúra na prádlo a ja som nešťastná z pohľadu na mŕtvolky bielizne, povaľujúce sa v prachu. Pri varení ryže sa hnevám, že sa lepí a trpím pri pohľade na nevyprané fľaky na manželových olejom poznačených nohaviciach. Chcem, aby mal môj manžel teplú večeru, keď príde domov. Som žienka domáca a som ňou rada. ...Zakaždým prestriem na inom stole a naložím do iných tanierov. Každý deň pozvývam k stolu cudzích ľudí, častokrát skrytých za rôznorodou kombináciou písmen a čísiel, ochutnať z toho čo som navarila.Pre iného úplne obyčajný život, ničím nevynikajúce zážitky a všedné starosti. Pre mňa je každý z tých dní výnimočný. Keď prestanem mať tento pocit, nebudem viac ponúkať porcie zo svojho malého sveta, za hranice ktorého sa dostať nechcem, aj keď za ne vidím... Pretože práve z malých kúskov všednosti sa skladá môj život, pre mňa jedinečný.
Porcia na tanieri života
Som úplne obyčajná žena. Nie som ničím výnimočná. Nevynikám skvelými schopnosťami v žiadnej špecifickej oblasti. Žijem úplne obyčajným životom miliónov iných matiek a manželiek. Nevidím si za okraj svojho rozbrýzganého taniera, ako mi napísala jedna moja "obdivovateľka".