Prvý druhý

Pristála som tým, čo mám tesne nad stehnami, v nerodnej hrude. Sedím a pozorujem nadmravčie úsilie mravcov, vlečúcich tučnú chlpatú húsenicu, ktorá sa netrápi, nikdy netrápila, a už ani nikdy nebude, celulitídou, žiletkami s aloe vera pásikmi, pinzetou a tým, že ju pán húseniak vymenil za krásne depilovanú a udržiavanú dážďovku.Sedím v polotieni tvorenom čerešňou, slivkou a marhuľou, v ktorých ja vidím zaváraniny a manžel čerešňovicu, slivovicu a marhuľovicu (po poslednej dobe kvasenia v mojej komore to aj tak bude). Sedím len tak. Rada robím veci len tak. Toto je jedna z nich. Vybrala som sa pozrieť, ako kvitne mojich sedem jabloních sestier a jedna zhavranelá hruška a neodolala som volaniu zadnej časti môjho tela po príťažlivosti zemskej.Dlaňami sa opieram o zem a trvá mi hodnú chvíľu, kým si uvedomím, že do nej zabáram dlane. Zovriem päste a plné tej zvláštnej hmoty si ich dám pred tvár. Povolím zovretie a nechám hlinu padať na moje kolená. Páči sa mi pocit, keď drvím tú najväčšiu hrudu na malé kúsky.Nie je to moja rodná hruda, ja viem. Ale ten pocit zrastenia mi zostal.Normálne sedím v hline na zadku.A zapúšťam korene...