Stena na predaj

Intenzívne sa zamýšľam, čo by som ponúkla. Predať niečo podobné ako on nepripadalo do úvahy z dvoch dôvodov. Panvice mám len dve a moje nadanie na výtvarné umenie je hlboko podpriemerné. Pozerám na obrazy na stene, no hej, niektoré sú staré, možno majú aj nejakú hodnotu, ale sú od ľudí, ktorých mám rada, prípadne zdedené, nemám to srdce predať ich.Šperkami netrpím, takže okrem obrúčky (ktorú z pochopiteľných dôvodov nepredám) nezvýši ani tento artikel našu mikroekonomickú situáciu.Dostávam sa ku knihám. Tie, ktoré sa mi nepáčili, by sa nepáčili nikomu a tie ostatné si opatrujem ako oko v hlave a po večeroch si pri nich ničím svoj, aj tak dosť poškodený, zrak.Otvorím skriňu a zízam do nej. Oblečenie (niekedy aj nové, kúpené niekým z rodiny, kto ma zrejme dlho nevidel a nevie, že meriam meter sedemdesiatšesť a vážim 63 kíl) posielam dvakrát do roka Milosrdným sestričkám v Nitre a teraz mám niečo z toho ponúknuť na predaj? To im nespravím.Moje nadšenie opadáva, je mi jasné, že tadiaľto cesta nevedie. Nemôžem predať nič, všetko má pre mňa svoju hodnotu, v každej veci je ukrytý kúsok spomienky.Zvalím sa do kresla v kuchyni a vtom mi zrak padne na fľak na stene, kde mi minulý rok zatekalo. Pozerám na tú spleť tvarov prechádzajúcich snáď všetkými odtieňmi hnedej.Zdá sa mi, že v tom fľaku vidím tvár.