Veci odložené

Keď budem veľká, kúpim si svoju vlastnú bútľavú vŕbu. Takú, v ktorej bude dosť miesta na môj vlastný malý svet. Budem k nej chodiť každý deň a budovať si ho. Postavím si domček, nie veľký, taký akurát. Bude z mojich snov, z nesplnených želaní bude mať okná, dvere budú dňom môjho narodenia.Zo sĺz si urobím rybníček a budú v ňom plávať moje nádeje.Budem kráčať po prachu ústupkov až k hore sklamaní, na ktorej posadím kvietky trpkosti.V povetrí budú poletovať výkriky prázdnych slov a vzduch bude nabitý agóniou bolesti.Každé ráno si dám kávu zo šálky nešťastia a potom vyryjem do stromu ďalší krok môjho života. Takto sa pomaly prekráčam až k zadnému východu na mojej chalúpke, ktorým odídem.A predsa budem odchádzať šťastná. Všetku bolesť, trápenie a strach totiž nebudem musieť nosiť v sebe. Všetko vložím do svojho nového sveta a len sa o ne budem starať. Musím, sú to moje trápenia.A o tie sa musí starať každý sám...Keď budem veľká, kúpim si vlastnú bútľavú vŕbu. Kedy už konečne vyrastiem?