Včera sa, k môjmu nekonečnému nadšeniu, rozhodol manžel zabudovať mi drez, aby som viac nemusela umývať riady vo vani. Ono je pravda, že posledných pár dní som si do vane vliezala spolu s hrncami, aby ma neboleli krížiky.Spolu s priateľom majstroval dlho do noci, tak som ich zanechala s prepravkou piva a išla som sa zamotať do Pavučiny snov. Ráno vstanem (manžel už odišiel do práce) a tentokrát nie je káva to prvé, čo ma zaujíma. Je nádherný. Krásny. Novučičký. Voňavučký. Teším sa. Beriem do rúk poháre a umývam, prejdem od tanierov k hrncu. Umývam, ako nikdy v živote, hrám sa s každým kúskom, hladkám ho špongiou. Keď je všetko čisté, umývam to ešte raz.Potom sedím a čakám, aby som mohla manžela pochváliť. Poďakovať mu za presne taký drez a presne takú batériu, ako som chcela.Nuž, zase sa mi raz niečo podarilo. Chyba nastala v prepravke piva.Keď som večer odišla, rozhodli sa chlapi jedni nepodarení, dať si jedno chladené. No, a to jedno bolo také chutné, že sa rozhodli aj pre druhé. Vtedy sa im zazdalo, že tam majú nejaké ticho a započúvali sa do Pitkina. Pitkinovou vinou dopili prepravku a nenapojili v pivnici odpad.Mám umytú celú pivnicu. Krásne v nej všetko pláva...
Všetko je čisté
Štádium dokončenia môjho nového variaceho kráľovstva sa nezadržateľne blíži. Už nemusím variť na pojazdnom grile, v obývačke prihrievať polotovary mikrovlnami a pomocou rýchlovarnej kanvice kúzliť polievky.