Z riekanky

(na zelený dáždniček)Striedavo oblačno a hyperoblačno, sem tam vánok - uragán, jemné pozemetrasenie na tvári a slová píšu dejiny bez deja.(klope, klope prstíkom)A keď ma objímeš, na chvíľu zastaneš, tvár smerom k prílivu, v martnini olivu s príchuťou odlivu.(kto je pod tým dáždnikom?)Si skrytý a videný a nenávidený a nevieš, čo s tým. Dnes je deň zatvorených dverí a niekto ti neverí, kto ti to uverí? (to som ja Marienka)Sen tvojich snov, deň tvojich dní, nájdená vec, odchádzam preč. Odliv ma odnáša, príliv vracia späť. (zmokne mi sukienka)A krv sa valí prúdom, steká po plátne a ty nevieš, kto to maľoval, kto ťa miloval.(neprš, neprš dáždiček)Zohrej ma v dlani, pokazenú lienku, vysuš mi sukienku a......konečne už pochopte všetci chlapi tohto sveta, že niekedy nechceme nič viac, než len...(slnka kúštiček...)