Zabudnuté sny

Pevne rozhodnutý už hodinu kreslí planéty."Lukáško povedal, že do zeme narazí v roku 2112 meteorit. Budem vtedy ešte žiť?"(To sú mi otázky.)"Myslím, že už nie.""Škoda. Ale možno áno. V telke dávali tetu a tá mala 120 rokov," vraví zamyslene, skôr pre seba.Nehovorí, že sa niečo nedá urobiť, ale rozmýšľa, ako by sa to dalo. Deti to tak robia. Chcú naplniť svoje túžby, sny a predstavy, bez ohľadu na to, aké malicherné a nezmyselné sa zdajú nám. Keď na jeseň začali zo stromov padať prvé listy, zobral školské lepidlo a snažil sa ich lepiť späť....Pozerám na malého školáka, ako zamyslene otáča v rukách nakreslenú slnečnú sústavu. Bola som aj ja taká? Snívala som o lietaní v balóne, verila som, že keď vyrastiem, tak si kúpim slona? Neviem. Nespomínam si.Zrazu mi príde ľúto, že aj môj syn vyrastie a zabudne, ako chcel kedysi vidieť Saturn z opačnej strany a pozerať, ako na Zem padá obrovský meteorit. A že už nebude chcieť napraviť skutočnosť, že stromy sú zelené iba v lete...