Záhradný hmyz

Moja cesta je krátka (nie dlhšia ako dvadsať metrov) od marhúľ, popri hruškách, trochu napravo cez malý dvor k pravému ovocnému (a zeleninovému) raju, ktorý sa momentálne síce stráca pod metrovou burinou, ale tá rozhodne nič neuberá na chuti ani kalerábu, ani jahodám a dokonca ani mňam-hrášku.No a potom zase späť. Keď už mám (po troch okružných cestách) pocit, že vitamínové zásoby mám až do smrti, hodím si pre istotu ešte jednu. No a potom dostanú chuť na farebné zdravie moje deti, tak idem s nimi a neodolám pokušeniu.Manžel príde z práce a vyzerá bledo, ale ja mám liek. Idem znovu na svoju cestičku (s miskou v ruke) a vytváram vitamínovú bombu. Verte-neverte, tá najväčšia jahoda sa z misky na mňa usmieva, má ma rada, chce, aby som to bola ja, komu sa rozplynie na jazyku a ja nemám to srdce povedať jej nie.A tak si dennodenne poletujem od stromu k stromu, od kríčka ku kríčku, počúvam slabé bzučanie a niekedy mám pocit, že vychádza zo mňa, že splývam s ostatným hmyzom, poletujúcim okolo. Plne ho chápem, tej chuti a vôni sa nedá odolať. A tie farby, počuj ma všetok hmyz sveta, tie nádherné farby. Aj ty ich vidíš?Nebojím sa premeny, pretože viem, že príde zima a zo mňa sa stane znovu kreslová kráľovná, intenzívne sa napchávajúca vitamínmi od A po Z, ktoré budú bez vôňe leta, chuti slnka a farby dúhy.Čakám, kedy dozrejú maliny.A možno pritom trochu netrpezlivo bzučím...