Irán ako sponzor medzinárodného terorizmu

*Bez uvodnej omáčkovej teórie (kedže pár "duchaplných" komentárov ma presvedčilo o vysokom stupni vedomostí teoretického aspektu zvolenej problematiky) ,pár , možno menej známych faktov a konexii ...Blízky východ, Pasdaran, Hizballáh a rola IránuTeroristické aktivity podporované iránskym režimom možno prisúdiť špecifickým inštitúciám - Revolučné gardy (Pázdarán-e Enkeláb-e Islami) a Ministerstvo Inteligencie a Bezpečnosti – teda výhodnejšie pre Teherán, ako by sa jednalo o iránsku vládu ako celok. Vývoj je však v skutočnosti komplexnejší, vychádzajúci znovu z politického zvratu v krajine .Počiatky a najstaršie väzby Iránu na určité skupiny sú pevne spojené s prelomom osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, kedy sa celý režim zmietal v revolučných náladách a rukách klerikov (podpora výhrane sunnitským organizáciám, na druhej strane, účelová podpora aj šiítom, dokazuje existenciu nielen náboženských záujmov).Príklon Iránu k širokospektrálnej podpore teroristických skupín je spojený s triumfálnym návratom ajatolláha Chomejního do Teheránu, začiatkom roku 1979, aby sa postavil do čela islamskej revolúcie. Irán sa stal teokraciou, pod absolútnou vládou duchovenstva, čo implicitne znamená, že skúmaná činnosť vychádza teoreticky z určitých téz šíitskeho islamu a učenia radikálnych klerikov. Od Islamskej revolúcie v roku 1979, je Irán v tomto smere činorodý – Teherán ozbrojoval, trénoval financoval, inšpiroval, organizoval alebo inak podporoval tucty násilných skupín a to nielen v Pérzkom zálive ale aj v Libanone, Palestíne, Bosne, na Filipínach atd. A podpora ostáva naďalej intenzívnou aj dnes.Politické udalosti v Iráne silne prispeli k radikalizácii obyvateľstva v regióne, ako príklad tu možno uviesť nárast podpory šíitskeho obyvateľstva pre Amal, ktorý sa stal výraznou politickou a vojenskou silou Libanonu tej doby. Pri formovaní radikálne ladených militantných extrémistov úlohu samozrejme zohrali aktivity USA a de facto prebiehajúca studená vojna, kedy štátna podpora skupinám oslabujúcim protivníka bola bežným nástrojom zahraničnej polityky ...Vzťah medzi Amalom a Iránskou revolučnou vládou však nebol najideálnejší a po odštiepení menšej skupinky fundamentalistov z Amalu, Irán sformoval konkurenčný Hizballáh, ( ktorý mal byť podľa pôvodných plánov revolučného režimu, pod jeho úplným podriadením) k čomu ako impulz slúžila napokon aj izraelské operácie v roku 1982. Iránski vodcovia využili sympatizujúce šíistke komunity.Dlhodobá iránska podpora Hizballáhu nie je udivujúcou aj vďaka faktu, že hnutie sa od počiatku hlásilo k islamistickej ideológii šíitskych ájátoláhov Chomejního a as-Sadra, má hlboké náboženské korene, pričom jeho ciele sa tiež nelíšili od revolučného režimu. Ich vízia je inšpirovaná iránskou skúsenosťou , kde znovu vyzdvihujú Chomejního odkaz , čo je logicky kompatibilné s univerzalistickými cieľmi Iránu a prehlbuje vzájomné sympatie.Irán, najpočetnejší reprezentant šíitskeho národa vo svete, sa stal prvotným finančným, politickým, logistickým a vojenským zdrojom „božej strany“, pričom prvotná pomoc pozostávala z vyslania asi 1 500 Iránskych revolučných gárd (IRGC alebo tiež Pasdaran), ktoré sa do údolia Biqá (mesto Baalbek) uchýlili najmä po izraelskej invázii v roku 1982 a signifikantne prispeli k zrodu hnutia, koordinovanému aj prostredníctvom veľvyslanectva v Damašku, pod vedením budúceho iránskeho ministra vnútra- radikálneho Ali Akbar Mohtašeního. . Pasdaran bol sformovaný po konci revolúcie (1979), so snahou zjednotiť jednotlivé paramilitárne skupiny, do síl lojálnych novému režimu. Už jeho hlavný cieľ napovedá aké úlohy zohrával a zohráva ako jeden z nástrojov Iránu v jeho zahraničnej politike – jedná sa o „obranu revolúcie“. Z tohto titulu nie je teda prekvapivé, že väčšina vyššie postavených dôstojníkov gárd má blízke vzťahy s kľúčovými členmi iránskeho klerikálneho establišmentu a podľa ústavy je jeho vrchným veliteľom najvyšší predstaviteľ krajiny- ajatolláh Chamenejí.Spolupráca so spravodajskými službami je v prípade IRGC prirodzene logická, tak ako aj neoficiálna prítomnosť členov na iránskych veľvyslanectvách, čo sa určite ukazuje efektívne pri koordinácii zahraničných operácií. IRGC tiež disponuje niekoľkými tisíckami výcvikových centier, kde organizuje výcvikové tábory aj pre zahraničných dobrovoľníkov v Iráne ako aj v zahraničí. V súčasnosti dokonca okolo 400 príslušníkov pôsobí v Libanone, vedúc výcvik a indoktrináciu príslušníkov Hizballáhu a iných protiizraelských skupín a koordinujúc iránsku pomoc organizácii. Ako jeden vyšší predstaviteľ Hizballáhu deklaroval, ich vzťah k Iránu sa rovná vzťahu juniora k seniorovi, vojaka k jeho veliteľovi. K pôvodnej forme pomoci sa paralelne pridali aj priame dodávky zbraní finančné sponzorovanie . Spoluprácu Iránu so Sýriou pri transporte dodávok materiálnej podpory verejne potvrdil aj predstaviteľ Izraelského veľvyslanectva v Prahe, ako známy to fakt, deliac mocenské prúdy Blízkeho východu na umiernených a extrémistov, charakterizujúc Irán ako extrémistickú mocnosť. Hizballáhu sa tak vďaka načrtnutej iránsko-sýrskej pomoci, podľa určitých zdrojov, podarilo naakumulovať niekoľkotisícový arzenál rakiet krátkeho až ďalekého doletu (2002), pričom sa izraelskí predstavitelia pravidelne sťažovali na masívnu letecké doručovanie zbraní z Iránu, čomu napokon prisviedča fakt, že hnutie disponuje napríklad iránskymi Fajir-3 a Fajir-5 raketami. Týmto pádom, rastie arzenál hnutia čo do počtu - to do sofistikovanosti.V načrtnutom kontexte určite netreba opomenúť významný nástroj Hizballáhu, ktorý sa tiež teší štedrej podpore zo strany iránskeho režimu a plní aj jeho ciele, reč je o Al-Manar , televíznej stanici Hizballáhu. Al-Manar sa stala integrálnou časťou Hizballáhu a v tomto zmysle je aj považovaná za „stanicu odporu“, čo významne dokresľuje jej „psychologickú vojnu proti Sionistickému nepriateľovi“. Súčasným príkladom jej zamerania je aj podkopávanie americkej prítomnosti v regióne, pričom jej propaganda je vedená bez akýchkoľvek zábran, jednoducho, „nekladie si servítky pred ústa“, reprezentujúc tmavú stránku mediálnej revolúcie na Blízkom východe. V každom prípade, je neprekvapivé, že iránske peniaze plnia hojne rozpočet Al-Manar-u a to už od jej stratových začiatkov.Aj keď tu priamo nemožno hovoriť o teroristických aktivitách, v danom aspekte iránskej pomoci sú zahrnuté implicitne, v podobe potenciálu. Ako príklad v tomto zmysle možno považovať šírenie extrémistickej propagandy, myslenia, ktoré môže mať zásadné psychologické vplyvy na konanie ľudí (zisk nových členov, väčšia podpora zo strany ľudí, zisk financií etc.). Ďalšou zaujímavosťou z prostredia Al-Manar je, že väčšina jej mužských pracovníkov majú nemalé skúsenosti ako bojovníci guerríll. Irán a iné militantné skupinyPodpora sa Teheránu sa šíri aj prostredníctvom čulých konexii Hizballáhu s inými skupinami, kde častým spájajúcim elementom býva teologické štúdium v Iráne, resp. tréning pod taktovkou IRGC. Za príklad spolupráce je považovaný útok na Khobar Towers (ubytovací komplex pre americký vojenský personál), v Saudskej Arábii (1996), pod taktovkou Teheránu.Príkladným incidentmi, ktoré potvrdili iránsku podporu militantným extrémistom ako nástroj na boj proti USA a Izraelu, boli samovražedné atentáty Hizballáhu na US ambasádu v Beirúte, v apríli 1983, kde umrelo 63 ľudí a v októbri toho roku, útoky na americké námorné objekty, ktoré zanechali 58 mŕtvych – znovu za asistencie Teheránu. Ako už bolo iniciované, ďalšími aktívnymi akceptormi sú Hamas a PIJ- obe inšpirované iránskou revolúciou, zdieľajúce obdobné ciele, vhodné pre postupné presadzovanie vyšších cieľov Teheránu. PIJ je politicky bližší Iránu a dá sa povedať, že väčšina jeho financií pochádza od štátnych sponzorov, hlavne Iránu, ktorého vedeniu je ochotnejší sa podriaďovať. V osemdesiatych rokoch sa začali formovať vzťahy Iránu aj s PFLP-CG a finančná pomoc bola samozrejme zahájená súbežne.Podpora iránskeho režimu je ďalekosiahla a umožňuje mu globálnu dosah. Pri ideologickej analýze podporovaných organizácií sa črtá záver, že iránska sponzorstvo je cielené nielen z dôvodov ideologických, keďže často sú podporovaní aj sunniti či rôzne iné prúdy. Ako jeden z čiastkových záverov sa teda naskytá pohľad na iránsky sponzoring ako na nástroj režimu, ktorý mu umožňuje oslabovať a destabilizovať iné režimy a krajiny, ovplyvňovať udalosti za svojimi hranicami, symbolicky šíriť revolúciu a zvyšovať svoju moc a vplyv nad inými aktérmi medzinárodného prostredia. Ako ďalší zo zámerov Teheránu sledovaním rozoberaných stratégií sa črtá snaha o odstrašovanie. Aj keď iránske sponzorstvo počas poslednej dekády prešlo značnými zmenami, pod komplexným vplyvom udalostí vo svete, jeho blízky vzťah k Hizballáhu a podpora protiizraelských palestínskych skupín, voľný kontakt s al-Qaidou a rôznych irackých frakcii pretrváva. Hezbollah America Latina a Hezbollah AgrentinaVychádzajúc z iránskych globalistických a univerzalistických cieľov a stratégie, je určite na mieste priblížiť aktivity Teheránu v oblasti Latinskej Ameriky, teda hneď pred dverami tak nenávidených USA.Vladimír Tarasovič vyčleňuje tri základné motívy, ktoré Irán a jeho aktivity nasmerovali na tento región – základným označuje nenávisť voči USA a ich politike na Strednom východe a ako podporné motívy chápe ropu a šírenie iránskej kultúry – revolúcie do iných častí sveta. Zamieňajúc pragmatické ekonomické ciele, sa Irán orientuje na politické, so spoločným menovateľom – „boj proti americkému imperializmu“ a to v spolupráci s Venezuelou, Nikaraguou, Bolíviou, či Kubou. V týchto snahách nie je možné opomenúť prvé zárodky, vznikajúce ako reakcia na prehlbujúci sa kontakt Iránu s Latinskou Amerikou, a ich potenciál pre budúcnosť.Sprievodným znakom expanzie Iránu do Latinskej Ameriky, je vznikajúci „domáci“ radikálny islam, pričom jeho prvé príznaky sa objavili 26. Októbra 2006, keď boli v blízkosti americkej ambasády v Caracase nájdené dva nastražené výbušné systémy, umiestnené v škatuli s letákmi o libanonskom Hizballáh. K pripravovanému útoku sa prihlásila prostredníctvo internetu organizácia Hezbollah America Latina, pôsobiaca aktívne nielen vo Venezuele, ale aj Argentíne, Chile, Kolumbii, Salvadore a Mexiku, propagujúc svoj dokument Džihád v Amerike a boj proti imperializmu a sionizmu, pod vedením lídra Teodora Darnotta. Diametrálne iný zámer má skupina Hezbollah Agrentina, ktorá sa snaží vziať pod svoje krídla radikálnych pravičiarov spolu s ľavicovými populistami, dva prúdy, ktoré majú veľmi blízke vzťahy s miestnou šíitskou komunitou a iránskym režimom. Znepokojivý incident, ktorý sa objavil už na začiatku deväťdesiatych rokov nastal, keď v 1999 argentínsky najvyšší súd formálne obvinil libanonskú skupinu z útokov na izraelskú ambasádu v Buenos Aires v roku 1992, pod vedením teroristu Imada Mughniyaha, na ktorého vydal zatykač, na ktorého hlavu je v súčasti vypísaná odmena 25 miliónov USD, a ktorý si na druhej strane užíva iránske občianstvo a krajinu často a slobodne navštevuje. Táto a jej podobné udalosti indikujú masívnu podporu skupiny a globálny dosah, čo je určite zas plne kompaktné s cieľmi Teheránu.V máji 1998, obavy mnohých potvrdil vtedajší riaditeľ FBI, Louis Freeh, keď vyjadril presvedčenie, že Hizballáh, spolupracujúc s iránskymi diplomatmi, je zodpovedný za bombardovanie budovy Argentínsko-Židovskej Vzájomnej Asociácie (IMIA), 18 júla 1994, ktoré zanechalo 86 mŕtvych. Po zobratí týchto aktivít, kde sú badateľne konexie s Teheránom, na vedomie, za veľmi pravdepodobné možno považovať, že Irán sa bude snažiť rozšíriť svoj vplyv na región nielen ekonomickými a politickými prostriedkami, ale aj za pomoci takých organizácií ako je libanonské hnutie Hizballáh alebo iných radikálnych islamských skupín, z mimo aj z vnútra regiónu a môže sa veľmi ľahko stať, že budúce výcvikové tábory teroristov sa presunú zo Stredného východu pred dvere USA. ZáverZ predchádzajúcich statí vyplýva, že Irán je významným protagonistom fenoménu štátom sponzorovaného terorizmu, pričom, v jeho konkrétnom prípade, je možné uvažovať o vývojovom procese v rámci celej komplexnosti medzinárodného prostredia a ovplyvňujúcich udalostí.Intencie Iránu, ktoré popisovanou „politikou“ sleduje vyjadrujú aj silne expresívne slová prezidenta Ahmadinejada: „Ako povedal imam, Izrael musí byť vymazaný z mapy“, “islamská komunita nedovolí svojmu historickému nepriateľovi žiť v jej srdci“. Citát implicitne zahrňuje činnosť Iránu v praxi – svoje sponzorstvo teroristickým skupinám je nástrojom jeho zahraničnej politiky, ktorý môže pri hlbokom ohrození Iránu mať katastrofálne následky , najmä v zmysle potenciálneho vlastníctva (aj čiastkové ako napr. technológie) WMD Iránom.Používanie tohto nástroja sa Teheránu vďaka svojmu širokospektrálnemu využitiu – šírenie revolúcie a fanatickej ideológie, nepriamy boj s Izraelom, ničenie oponentov- disidentov, akási poistka pri krajnom ohrození Iránu (jednak odpútanie pozornosti od jadrového programu je veľmi možné ako jeden zo sledovaných cieľov) – určite vypláca v mnohých smeroch a prináša preň tak aj naďalej pozitívne výsledky.BibliografiaKnižné zdroje:Gombár, E.:Islamistické organizácie v Sýrii, Jordánsku a Libanone.(In: Medzinárodné vzťahy 3/2002)Mendel, M.: Islámská výzva,(Brno:Atlantis, 1994)Tarasovič,V.: Irán a jeho záujem v Latinskej Amerike..Zahraničná politika, XI.ročník, číslo 2, SFPA 2007Venter, Al..J.: Iran´s nuclear option:Tehran´s quest for atom bomb.,(Philadelphia:Casemate,2005)Internetové zdroje:Ahmadinejad:Wipe Izreal off map. In: Al-jazeera net:http://english.aljazeera.net/English/archive/archive?ArchiveId=15816Byman, D.L.: Iran, Terrorism and Weapons of Mass Destruction.,(Brookings, 2005), str. 4, dostupné na: http://www.brookings.edu/testimony/2005/0908iran_byman.aspxCountry Reports on Terrorism, (Office of the Coordinator for Counterterrorism, 2006) http://www.state.gov/s/ct/rls/crt/2005/64337.Katzman,K.: Terrorism:Near Eastern Groups and State Sponsosr,2001.,(CFR,2001)Samson, I., Tarasovič, V.:Irán ako regionálna mocnosť a jej vplyv na blízkovýchodný proces.,(Bratislava: SFPA, 2006)US Department of State: State Sponsors of Terrorism (prístupné na : http://www.state.gov/s/ct/c14151.htm )