To, čo zvykneme nazývať láska, snažíme sa to nachádzať a udržať, či dokonca v tom vidíme zmysel života je ilúziou, klamom, fikciou ... Je to len nástroj prírody, slúžiaci a spejúci k zachovaniu rodu a jednotlivec, slaboch, či skôr úbohý tvor nachádzajúci sa v bezvýchodiskovej situácii sa tu stáva nástrojom svojho druhu. Láska, a teda aj jej pohlavný aspekt je len spôsobom prenosu látky. Pesimistické? Nedávno sa mi do rúk dostal práve tento koncept, s lákajúcim názvom, postupne vyvolávajúci existenciálne myšlienky a nakoniec pôsobiaci ako studená sprcha. A predsa, jedná sa o v praxi skôr kontroverzný názor takpovediac sociálneho vedca, ktorého prípadná kritika môže výrazne posunúť ďalej či rozjasniť myšlienky.