Do rúk sa mi dostal zaujímavý článok odborného periodika zvaného Foreign Policy Analysis :" Taking it to the Extreme: The Effect of Coalition Cabinets on Foreign Policy" od autorov Juliet Kaarbo a Ryana Beaslley. Ide skutočne o reflexie hodnú štúdiu, vravím si, s širokou paletou aplikácie v praxi, odvíjajúc sa už od vkusu jednotlivca ...Obsahom práce je, vzchádzajúc z existujúcich, avšak jasne sa rozchádzajúcich štúdií o vplyve koaličných vlád na výsledné outputy zahraničnej politiky, pohľad na povahu a pokiaľ možno obsah koaličnej politiky. Z metodologického ako aj teoretického hľadiska práca rieši rozkol v dovtedajšom výskume, snaží sa túto polarizáciu prekonať. Na jedno pomyselnom póle sa nachádzajú výskumníci zastávajúci tézu, že vznik koalícií má za následok miernejšiu a mierumilovnejšiu zahraničnú politiku, vychádzajúc z relatívne plytkých a všeobecných premís obmedzujúcej koaličnej dohody a zúženého manévrovacieho priestoru. Na druhom pomyselnom póle sú zástancovia tézy agresívnejšieho prístupu koalícii k zahraničnej politike. Títo autori vychádzajú z vplyvu menších, extrémnejších strán, difúzie autority a zodpovednosti, či snahou o legitimizáciu agresívnejšou politikou navonok Práca stavia na dovtedajšej vedeckej činnosti v o oblasti výskumu koaličnej politiky a jej povahe, zamýšľajúc sa nad možnými ohraničeniami a ich vplyvom. Jedným z nich je už spomínaný vznik koalície samotnej, čo by malo mať následne vplyv na formuláciu výslednej zahraničnej politiky a čo tiež nesie v sebe ďalšie obmedzenia – formálne aj neformálne. Na načrtnutej nekompatibilite sa snaží formulovať obsah výskumu a premenné, pričom závery vedú k uvedomeniu si, že dovtedajšie rozdielne výsledky a tak aj tvrdenia výskumníkov boli nerelevantné ( v zmysle predmetu skúmania). Ako možno pri už tak rozsiahlom zjednodušení vypátrať všeobecný obsah zahraničnej politiky koalícií? Ako Barsley a Kaarbo zakončujú svoju analýzu, tvrdia, že skôr než priamo obsah, inštitucionálna dynamika na vplyv na charakter zahraničnej politiky.V čom je zadaná práca prínosná? V každom prípade jej význam vidím v tom, že sa snaží oný zásadný rozkol prekonať, spojiť oba prístupy, cez ujasnenie a rozvíjanie relevantného pohľadu na vec skúmania. Taktiež implicitne obsahuje výkričník upozorňujúci nad zložitosťou a komplexnosťou skúmaného sociálneho sveta, ktorý nie je možné tak zhurta zovšeobecňovať, pretože, keď sa človek zamyslí nad významom dovtedajších 2 smerov výskumu, na ktoré sa odvoláva zadaná štúdia, nevidí v tom veľa skutočného významu a prínosu, ale skôr možnosť voľby, výberu jednej z výsledných variant vplyvu koalícií pri pokuse o aplikáciu na vybranú realitu, pričom skutočný význam takto ostáva vo vzniknutých škatuľkách skrytý. Ide o akési skreslenie, skutočnosť predsa nemôže byť aj taká aj, taká a pozitívne je práve to, že to obom autorom nedalo a pokúšajú sa nazerať na problematiku v širších dimenziách. Taktiež, ich práca implicitne upozorňuje, že výber kritérií je esenciálny a ovplyvňuje výsledky od začiatky až do konca. V neposlednom rade, vo všeobecnosti, daná štúdia je prínosná nielen z teoretického, ale aj metodologického hľadiska, prácou s premennými a dátami.S prístupom a ideou zadanej práce úplne súhlasím, najmä pri porovnaní s ostatnými dvoma prístupmi. Je dosť možné, že nachádzať určité vzory a rámce je možné, avšak hlavne pri výskume podobnom ako dva v práci riešené, je zložité vylúčiť vplyv intervenujúcich premenných. Výsledky sú síce „pekné a koherentné“, ale budia dojem akéhosi „mechanického získania“. Keď sa človek skutočne zamyslí nad vecou, čiže koalíciami a ich zahraničnou politickou v porovnaní s s jednotnou vládou, na základe vlastnej skúsenosti, napadá ho medzi prvými aj vplyv ideologický. Ten je nezanedbateľný a ak sú si koaličné strany z tohto pohľadu na vec blízke (aj keď to nie je princíp tvorenia koalícií samozrejme), ich zahraničná politika ako aj politika domáca môžu mať charakter politiky akoby boli stranou jednou. V súčasnosti taká Slovenská vládna garnitúra – ultrapravica, stred a „sociálna demokracia“ – všetko populisti, spojení a priori súkromnými záujmami, jasne demonštruje extrémny prípad, ovplyvnený najmä ideológiou a snahou o vnútorné sympatie, prezentovaný hlavne na slovnej báze, čo sa v konečnom dôsledky snaží ustávať nestranný minister ZV. Nezanedbateľný vplyv je taktiež nevyhnutné vnímať z vonku. Je jasné, že koalícia bude reagovať na určitú situáciu úplne inak v prípade rôznych stupňov ohrozenia, ako v stave úplnej stability, istoty a bezpečia. Ďalší vplyv by mohol byť prisúdený aj kapacitám krajiny –či už tým materiálnym alebo tým nemateriálnym – a tomu, ako ich daná koalícia vníma. A netreba zabúdať ani na vplyv kultúry a teda vplyv kultúrneho prvku. Dobrým príkladom tu môže byť príklad severského modelu, celkovej umiernenosti a konsenzu, čo robí dané zoskupenie krajín jedinečnými, či také Japonsko a kultúrno-náboženské vplyvy. Aj z týchto dôvodov považujem prácu oboch autorov za relevantnú. Teda nielen na základe kvantitatívneho výskumu, ale som toho presvedčenia, že podobné závery by priniesol, aj keď inak koncipovaný, výskum kvalitatívnejšieho razenia. Z hľadiska ďalšieho možného skúmania tejto problematiky mi príde zaujímavý jemne autormi naznačený interdisciplinárny prístup, čiže nebolo by na škodu danú problematiku skúmať aj z pohľadu iných, relevantných sociálnych vied, ako psychológia alebo sociológia, či iné teórie a snažiť sa o nejakú syntézu, aj keď to už a priori signalizuje komplexnosť a náročnosť podobných snáh. Popri tom, užšie stanovený výskum, zameraný na „extrémnejšie“ formy koalícií alebo unikátnejšie formy (severský model), by tiež mohlo byť pre výskum v tomto smere prínosné. No základom ostáva aj naďalej reflexia tej akejsi „ontologickej bázy“ výskumu takto zameriavaného.
