Ako europoslanec zblízka vidím pomalosť, ťažkopádnosť a národné sebectvo európskej politiky. Napriek tomu som presvedčený, že na Slovensku máme obrovské šťastie, že nás pandémia zastihla ako členský štát EÚ. Veď posúďte:
1) Miliardy na ekonomickú pomoc
Na jar, keď ekonomika kvôli korone padala a rozpočtové rezervy sa rýchlo míňali, EÚ uvolnila miliardy eur na okamžitú pomoc, vďaka čomu tisíce slovenských zamestnancov nestratili pracovné miesta. Vzápätí sa EÚ rekordne rýchlo dohodla na 750 miliardovom záchrannom balíku, z ktorého Slovensko dostane šesť miliárd v grantoch na obnovu ekonomiky a príležitosť na transformáciu, na ktorú by domáci politici nikdy nenašli politickú vôľu. Bez grantov a garancií EÚ by Slovensko podobnú pomoc za tak výhodných podmienok nikdy nezískalo, a z korony by sme sa spamätávali ešte desaťročia.
2) Spoločný vývoj a nákup vakcíny
Hoci EÚ nemá kompetencie v zdravotníctve, masívne a rýchlo investovala do vývoja vakcín a zaobstarala nákup pre všetky členské štáty. Urýchlila tak vznik jediného reálneho riešenia súčasnej zdravotnej krízy, a zároveň zabránila bratovražednej súťaži o vakcíny, v ktorej by menšie členské štáty ako Slovensko určte ťahali za kratší koniec.
Samozrejme, môžeme legitímne kritizovať, či Únia nakúpila vakcín dostatok, alebo či zvolila tie správne typy. Je zrejmé, že napríklad Izrael bol v tejto rovine oveľa úspešnejší. Pri pohľade na (ne)schopnosť slovenskej vlády obstarať napríklad antigénové testy som si však pomerne istý, že vďaka Únii sme na tom pri vakcinácii oveľa lepšie, ako by sme boli bez nej - a lepšie, než drvivá väčšina štátov sveta, ktoré na vakcínu stále čakajú.
3) Dôstojná dohoda o Brexite
EÚ v tomto roku zároveň ukázala svoju jednotu a dokázala vyjednať s Veľkou Britániou dôstojnú dohodu o Brexite, ktorá odvrátila ďalšie škody pre slovenské firmy. Počúvali sme veľa rečí o tom, ako si nás britskí vyjednávač natrú na chleba, ako nás postupne rozdelia a dohodnú si výhodné podmienky. Nestalo sa, práve naopak - po tristnej skúsenosti chaosu a komplikácií na britskej strane je pravdepodobné, že iné členské štáty si prípadné ďalšie "exity" dobre rozmyslia.
4) Globálne líderstvo v ochrane klímy
Pritom všetkom netreba zabúdať, že v roku 2020 sa Európa stala globálnym lídrom v boji proti klimatickej zmene. V decembri sa 27 lídrov krajín zaviazalo k zníženiu emisii o 55 percent do roku 2030, čo sa ešte začiatkom roku zdalo nemysliteľné. Áno, klimatické ciele mohli byť ešte ambicióznejšie. Oproti doterajším cieľom v oblasti klimatickej a hospodárskej politiky však ide o jednoznačný pokrok, a niet pochýb, že bez Únie by jednotlivé členské štáty boli oveľa zdržanlivejšie, pretože by medzi sebou viac súperili a menej si dôverovali.
5) Ochrana právneho štátu a demokracie
Posledná vec - v roku 2020 Európa prvý raz našla odvahu postaviť sa rázne za vlastné demokratické hodnoty. Ochrana právneho štátu, na ktorej som pracoval aj ja ako hlavný spravodajca EP, sa stala súčasťou dohody o rozpočte a Fonde obnovy. Je to prelomový moment, ktorý pomôže ochrániť práva a peniaze všetkých občanov EÚ.
Doteraz sme boli úspešní v tom, ako tieto princípy žiadať od uchádzačských krajín, no po ich vstupe do Únie sme už boli bezbranní. Toto by sa malo zmeniť. Únia sa nenechala vydierať Orbánom a Kaczynskim - a prelievanie európskych financií do rúk spriaznených oligarchov, alebo likvidovanie nezávislej justície a médií, bude pre autoritárskych vládcov oveľa komplikovanejšie.
Všetky tieto úspechy majú svoje chyby a nedokonalosti. Európska únia sama ich má mnoho. Dohodnúť sa na čomkoľvek medzi 27 vládami, Komisiou, 705 europoslancami a desiatkami národných politických strán je často frustrujúce a únavné. Posledný rok však musel aj skeptikov presvedčiť o tom, že to má zmysel.
Ak Vás zaujíma Európska únia a miesto Slovenska v nej, sledovať ma môžete TU.
