
Krátko po odsúdení Navaľného, uprostred masívnych represálií, priletel Borell do Moskvy na viacdňové rokovania so Sergejom Lavrovom. To je samo osebe v poriadku. Problém je inde: Borell šiel do Moskvy v slabej pozícii, s prázdnymi rukami, bez žetónov - a všetci to vedia.
Rusko rešpektuje iba silných partnerov
Čo asi tak dosiahol? Európsky diplomat prednesie kritické slová o potlačení opozície, ako aj požiadavku na prepustenie Navaľného. Ale nevie použiť hrozbu sankcií, lebo členské štáty ešte nenašli zhodu. Nevie argumentovať zastavením plynovodu Nordstream II, lebo nemecká vláda projekt podrží. Nemá žiadne páky. A tvrdý harcovník Lavrov to veľmi dobre vie.
Nepíšem to ako rusofób, ale ako človek, ktorý sa o Rusko dlhodobo zaujíma. Rusko som opakovane navštívil a mám tam priateľov. Na univerzite v Oxforde som vášnivo študoval ruské dejiny a politický systém.
Roky som sa učil ruštinu a viacerých ruských politických analytikov považujem za svetovú špičku. Ako podpredseda európskych liberálov zodpovedám za zahraničnú politiku našej frakcie voči Rusku. A za ten čas som pochopil, že Rusko rešpektuje iba silných partnerov a konkrétne skutky, nie prázdne reči.
Gól do vlastnej brány
Preto s Ruskom musíme viesť dialóg - ale z pozície sily, nie slabosti. Potrebujeme s Moskvou hovoriť o ukončení vojny na Ukrajine, o dohode s Iránom, o klimatickej kríze, o rešpektovaní demokracie a ľudských práv. Ale nič z toho neprinesie reálne výsledky, ak vo vyjednávaní nepoužijeme aj vlastné mocenské páky.
Ako europoslanec som na Josepha Borella apeloval, aby v tejto situácii nikam necestoval. Aj zrušenie stretnutia je v reči diplomatov činom - určite silnejším, než slabá návšteva. Žiaľ, nestalo sa. Šéfa európskej diplomacie teraz čakajú ťažké dni v Moskve, a bude mať čo robiť, aby to nebol čistý gól do vlastnej brány.