Očkovanie a skutočné vlastenectvo

Písmo: A- | A+

Príhovor zaznel na manifeste Za očkované Slovensko, ktorý usporiadalo hnutie Progresívne Slovensko na podporu vyše dvoch miliónov ľudí, ktorí sa už nechali zaočkovať.

Jedno percento. Len jedno percento ľudí v nízkopríjmových krajinách sveta sa ku dnešnému dňu dostalo k vakcíne proti covidu. Popri našich domácich hádkach občas zabúdame, aké máme obrovské šťastie. Pre väčšinu ľudí na planéte - dokonca v susedných štátoch na východ od nás - je vakcína stále nedosiahnuteľná, a ešte dlho bude.

Na Slovensku môže vakcínu dostať prakticky každý, kto chce. Treba však dodať, že to nie je vďaka našej šikovnosti. Tým skutočným dôvodom je naše členstvo v Európskej únii. Bola to Európska únia, ktorá pre nás obstarala miliardy vakcín. Dnes máme v EÚ zaočkovaných takmer 60 percent obyvateľov, čo je viac, než majú Spojené štáty americké, Čína alebo Rusko. Členstvo v EÚ nám dáva šancu uniknúť pandémii skôr, než zvyšok sveta - čo znamená menej mŕtvych, menej preplnených nemocníc, menej zavretých škôl a skrachovaných podnikov.

Vyše dva milióny ľudí na Slovensku túto šancu využilo. A zďaleka nielen pre svoje vlastné zdravie či výhody. Spravili to aj pre naše deti, aby mohli chodiť do škôl. Aj pre všetkých ľudí, ktorým napríklad tehotenstvo, imunitné ochorenia, alebo transplantované orgány neumožňujú dať sa zaočkovať. Spravili racionálny, ale aj solidárny krok.

Dnes všade počúvame o výhodách a motivácii pre zaočkovaných. Dáva to logiku. No som presvedčený, že rozhodnutie nechať sa zaočkovať sa nedá zúžiť len na individuálny kalkul výhod a rizík.

Naopak - je to rozhodnutie, ktorým dávame najavo, že máme záujem aj o druhých, o ľudí, ktorých sme nikdy nestretli, ale cítime s nimi spolupatričnosť a špeciálne puto, lebo obývame tú istú krajinu a patríme k jednému spoločenstvu. Mimochodom, práve tomuto pocitu zodpovednosti sa hovorí vlastenectvo.

Posledná vec. V úvode som spomenul jedno percento. Aj u nás máme jedno percento ľudí. Tí, ktorí sa snažia pri téme očkovania vyvolať strach, hnev a nenávisť. Často sú to, žiaľ, práve politici. Nedovoľme im to. A nezabúdajme pritom na jedno.

Ľudia, ktorí doteraz nie sú zaočkovaní, nie sú naši nepriatelia. Často sú to naši susedia, kolegyne, priatelia, členovia rodín. Ak sa to dá, rozprávajme sa s nimi a vysvetľujme. Ak sa to nedá, nenechajme sa aspoň rozdeliť či znepriateliť. Žijeme spolu v jednej krajine, a budeme v nej žiť spolu aj potom, ako pandémia pominie.

Verím, že ten čas sa blíži. Práve vďaka ľuďom, ktorí sa dali zaočkovať. Ďakujem vám za to.

Ak Vás zaujíma Európska únia a miesto Slovenska v nej, sledovať ma môžete TU.

Skryť Zatvoriť reklamu