Predstavte si, že by niekto celú slovenskú históriu označil za fikciu. Vznik nášho štátu a ideu slovenskej suverenity by označil za šialenstvo. A pod hrozbou masívnej vojenskej invázie by Slovensku diktoval, či môže alebo nemôže byť členom Európskej únie alebo NATO. Protesty slovenskej vlády by označil za provokácie a eskaláciu napätia, na ktoré musí reagovať - vyslaním jednotiek „mierotvorcov“, ktoré nás majú ochrániť pred sebou samými.
To sa dnes deje Ukrajincom. A môže sa to kedykoľvek udiať aj nám na Slovensku, ak dovolíme, aby sa v Európe rozpadol bezpečnostný poriadok, založený na medzinárodnom práve a rešpekte k suverenite všetkých štátov - aj tých, ktoré nemajú státisícové armády.
Ak dovolíme, aby silné štáty mohli kedykoľvek znásilniť slabšie, raz na to zákonite doplatí Slovensko - ako malý demokratický štát v komplikovanom regióne na periférii Európy.
Preto je podpora Ukrajiny slovenským národným záujmom, ktorý by mal podporiť každý vlastenec. Nerozumiem, kam zmizli všetci tí samozvaní národovci v Smere, Hlase či medzi krajnou pravicou. Nebol predsa príbeh národnej emancipácie práve o tom, aby sme mohli slobodne rozhodovať o vlastnom osude?
Demokraticky sme si pre seba a naše deti vybrali život v Európskej únii a členstvo v Severoatlantickej aliancii. Zo slov ruského prezidenta je zrejmé, že tento stav spochybňuje a chce ho zvrátiť. Po včerajšku vieme, že je pripravený rozpútať vojnu.
Uvedomujem si, že Slovensko je politicky rozdelené a v mnohých otázkach sa nezhodneme. Ale všetkým nám záleží na Slovensku - jeho suverenite, bezpečnosti a nezávislosti. Aj preto dnes musíme stáť pri Ukrajine.
