Minulý týždeň poľský ústavný súd - na podnet samotného premiéra - rozhodol o nesúlade európskeho práva s poľskou ústavou. Brutálne povedané - poľský ústavný súd to dal na Harabina. Pritom už študenti v prvých ročníkov na právnických fakultách sa učia, že právo EÚ je súčasťou právneho poriadku členských krajín, je nadradené tomu národnému a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sú priamo záväzné pre všetky inštitúcie.
Nie je to žiadna revolučná novinka. Každý štát, vrátane Poľska, sa k tomu dobrovoľne zaviazal pri vstupe a podpisom základných zmlúv. Bez tohto princípu by nemohol fungovať jednotný trh. Ak by si každý štát mohol hocikedy vyhlásiť niektoré zo spoločne dohodnutých pravidiel za neplatné, stratila by sa právna istota a nemohli by sme čerpať takmer žiadne z výhod nášho členstva v EÚ.
Poľský režim chce mať všetko - aj čerpať európske miliardy, aj nepodliehať spoločným pravidlám. Lenže takto žiadna spolupráca fungovať nemôže. A prieskumy verejnej mienky jasne ukazujú, že ani poľská verejnosť nechce ohroziť členstvo Poľska v EÚ. Vláda preto využila politických nominantov na Ústavnom súde, ktorý de facto uniesla, a dnes jeho rozhodnutie využíva na vydieranie Komisie. Poľsko vykročilo do neznáma. Vôbec sa nečudujem Poliakom, že sa obávajú o budúcnosť svojej krajiny v EÚ. Lebo ak si spomínate, ani David Cameron nechcel pôvodne docieliť vystúpenie Británie z EÚ. Lenže potom sa mu veci vymkli spod kontroly.
Isté je len jedno - my v EÚ nemôžeme cúvnuť a na dodržiavaní spoločných pravidiel musíme trvať. Inak to môže byť pre európsky projekt oveľa väčší úder, ako napríklad Brexit.
