Vo Wawe majú celkom dosť mrakodrapov. Také vysoké domiská vo vás vytvoria dojem, že ste v úžasnom veľkomeste vzdialenom pár sto kilometrov od vášho bydliska. Ale je tu aj päsť na oko, ktorá vás vráti opäť raz do východnej Európy, resp. spomienok na časy minulé. Palac kultury i nauki.
V tejto obrovitánskej budove, ktorá okrem iného slúži ako skvelý orientačný bod, usporadúvajú výstavy. Ak by ste sa na jednu z takýchto výstav vybrali, máte možnosť vyviezť sa na 30. poschodie (ako dobre, že majú výťah:) a pozrieť si Warszawu zhora. A keby ste tak učinili už po západe slnka, vyzerá to asi takto.
Vietor vám fúka do tváre, mesto sa vám prihovára. Warszawa hučí, vodiči pridávajú plyn a brzdia na nezosynchronizovaných križovatkách, sanitky sa ponáhľajú zachraňovať. Reklamy lákajú, svetlá svietia...
Napravo vidno futbalový štadión. Vidíte ho z výšky a o pár minút už môžete v televízii sledovať priamy prenos zo zápasu.
Pravdunapíšuc, výstava v Paláci bola fajn, ale lepší sa mi zdal výhľad.No múzeum, ktoré môžem jednoznačne odporučiť, je múzeum Varšavskéhopovstania. Keď z neho vyjdete, ste naplnení faktami. Múzeum skvelokombinuje formy, akými sa návštevníkovi dá priblížiť udalosť, o ktorejvypovedá. Môžete si o nej čítať, pozrieť si film, počuť náletylietadiel. Nebude vám pripadať únavné, zaujme vás každá súčasť. Ozajstojí za to. V nedeľu vás to dokonca nebude nič stáť.
Hoci ste druhýkrát v tom istom meste, zďaleka to nemusí znamenať, že sa v ňom vyznáte. Možno si pamätáte pár orientačných bodov. Tých sa zachytíte, a tak sa vám ľahko môže stať, že sa električkou povozíte po celom meste. Ale hlavná vec, že trafíte tam, kam ste chceli. Raz určite. No, ako sa vraví, trpezlivosť ruže prináša. A keď sme už pri rastlinstve, vo Wawe môžete objavovať parky a trošku utiecť z mesta. Prejsť sa a potom uzimení zakotviť v jednej z množstva reštaurácií v časti Nowy swiat.
Každý výlet má začiatok aj koniec, preto nás čakala cesta domov. Ešte sme mali chvíľu času v Krakowe, a tak sme sa prešli. Krakow je čarovný. Hocikedy. Aj s ťažkým batohom na chrbte. Smerom do centra zbadáte divadlo.
A tu už je kostol, ktorý zbadáte hádam na každej pohľadnici.
A už sme opäť za hranicami. Ale už sa tešíme, keď zase vycestujeme za hranice všedných dní.
P.S. Vo fotkách určite nehľadajte ideál. Ale na prvý pokus to nebolo zlé, viem, že sa neskôr určite zlepším :) tak sa spieva aspoň v jednej pesničke :)
