Katarína Šimková
Orchidey
Košice, Botanická záhrada. Výstava orchideí.
Tvorivo pracujúca Košičanka. Inak je extrémne filozofujúci umelec, niekedy s úvodzovkami, inokedy bez, s optimistickým pohľadom na vec :) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, C´est la vie, Okolo nás, F ako fromage :), Kultúra, Poetické výlevy, Konáre
Možno si aj vy najlepšie oddýchnete, keď cez víkend vyjdete z domu. Výlet do Tatier je na relax priam ako stvorený. Svaly síce bolieť môžu, ale psychický oddych je na nezaplatenie. A ak sa pozriete na pestré farby jesene, ostanete očarení. Tak ako ja.
V košickej botanickej záhrade to hýri motýľmi. Výstava prilákala mnoho návštevníkov aj preto, lebo je jediná tohto druhu na Slovensku. Ako, kam a za čím motýle lietajú, sa dá vidieť ešte týždeň naživo, na fotografiách to môžete vidieť už teraz :)
Možno aj preto, že opakovanie je matkou múdrosti, tretí júlový víkend viedla moja cesta opäť raz do Trenčína. Už nejaký ten deň po festivale, keď už možno aj mnohí zabudli, ako na ňom vlastne bolo (ale táto možnosť sa mi zdá príliš málo pravdepodobná), prišlo mi na um Pohodové chvíle zaznamenať. Predchádzajúci ročník sa mi k uloženiu myšlienok do písanej podoby nepodarilo dostať, čo mi dodnes pripadá škoda, a preto šup sa do naprávania, lebo lepšie je nezačať, ako nedokončiť. (Povedal náš dekan na promócii :)
Na jar som sa vybrala do záhrady a troška som fotila. Len tak bez slov, lebo niekedy je lepšie vidieť ako hovoriť.
Divadlo SKRAT pre mnohých bolo a možno ešte stále je zárukou kvality. Kvality v podobe predstavenia, na ktorom sa ľudia zasmejú, uvoľnia a možno im pri vychádzaní z divadla v hlave utkvie aj odpoveď na otázku, čo tým všetkým herci vlastne chceli povedať.
Opäť k nám prišiel. Smelo zaklopal na dvere a ráznym krokom vstúpil. Pre niektorých agent 007. Pre iných jednoducho nový rok. K prianiam sa pripájajú aj kvietky. Tu sú oboje:
Na obľúbené miesta sa radi vrátite. Tak to bolo aj v našom prípade. Znova sme sa ocitli v hlavnom meste Poľska, vo Warszawe. Opäť sme niečo nové zažili, čosi nové objavili a troška fotili.
Praha nie je len mesto. Súbor budov postavených podľa určitého systému, súbor áut premávajúcich v istom intervale, množina hlásení v metre. Praha sa nezmestí do sprievodcovskej knižky. Prečítate si tam o pamätihodnostiach, o Staromestskom námestí, o Václaváku, o múzeách, kostoloch, mostoch, záhradách, o Pražskom hrade. Stále vám však bude niečo chýbať. Prahy sa treba prísť nadýchať, Prahu treba vstrebať do seba a vychutnávať si jej atmosféru plnými dúškami. Aj tam chodiť s otvorenými očami aj s otvoreným srdcom.
Tento príbeh je pravda. Aj keby sa vám náhodou zdalo, že je absolútne nelogický, nelámte si nad tým hlavu. Nie sú všetky veci na to určené, aby sme ich všetci pochopili. Krásny je život študenta. Plný slastí i strastí, cesta za vzdelaním s kartičkou ISIC. Ale ako sa na poriadny príbeh patrí, začneme pekne po poriadku.
Praha je čarovné mesto. O tom niet pochýb. Jednou z možností, ako tam pobudnúť dlhší čas, je nájsť si brigádu a zarábať peniažky, aby ste si ju mohli naplno užiť. Jasné, že plat sa považuje za dosť dôležitý faktor, prostredie však tiež zohráva dôležitú úlohu. Brigádovala som v Zlatej uličke.
Čo si predstavíte, keď sa povie Poľsko? Niekde v kútiku mysle tuším, že trhy. Plno ľudí, stánky s oblečením, topánkami, oštiepkami a dojednávanie cien. Nowy Targ alebo Zakopane. Hlavné mesto je iné. Úplne.
Ľudia radi hovoria o slobode a o búraní hraníc. Často tieto slová vzťahujú na Európsku úniu. Niekde tam nie sú hranice, prechádzame s občianskym. Veľké hranice zborené, malé hranice stoja ako prekážka v každom z nás. Niekedy sa správame tak, akoby nám s nimi bolo dobre.
Pamätám sa, ako som pred rokom ráno sedela na obrubníku na trenčianskom letisku a čakala, kým začneme opäť pracovať a písala smsku. Bola pre teba. Priala som ti, aby si bol šťastný. Teraz tu sedím na stoličke, ťukám do klávesnice. Za ten rok sa toho veľmi veľa zmenilo. Ale ja ti stále prajem to isté.