Stále sa vrátima vždy nachádzam. Nový svet. Schovaný v Hradčanoch. Úzke pusté uličkyv turistickej sezóne. Úzke a predsa poskytujúce priestor. Dýchamhorúci letný vzduch a opäť sa túlam. Mapu mám v batohu, nechcem, abyvideli, že som turista. Cudzinec. Už ani nie tak veľmi. Predsa ju len poznáma predsa ju stále len objavujem. Neprestajne obdivujem. Vyhýbam sa miestamplným turistov, chcem byť sama sebe sprievodcom. Čakať na zvonkohruv Lorete, sedieť na schodoch, zabudnúť sa na lavičke v parku prizastávke Kráľovský letohrádok. Opakovane sa pozerať na výhľad z viacerýchstrán a nachádzať stále tú istú. Prahu. Vytýčiť si cestu a dostať saniekam úplne inam. Bez starostí, pretože mám čas. Kopu času. Stretnúť sas tieňom v okolí Divokej Šárky, sledovať chodníček pri hrade, zostaťticho v Židovskom meste, nechať sa osvetliť nočným mestom z Letnej.Sedieť uprostred ulice a nechcieť ísť domov. Naďabiť na výstavu fotografiína ulici, tešiť sa z obsluhy v neznámej reštaurácii. Vypnúť na Andelia sledovať ohňostroj a netušiť dôvod. A potom ísť ďalej. Nechaťju tak. Veď je veľká, poradí si.... Praha.
