Prednedávnom sa môj brat vrátil z Francúzska. Celý čas si vychvaľoval syry. Joj, aké sú dobré, tá chuť! Keď prišiel domov, ukázal mi igelitku. Otvoril ju a ja som sa nadýchla.
Šok. Smrdeli ako staré ponožky. Doslova a do písmena. Neuveriteľné. Začala som kašlať a keby som tie syry aspoň trochu nepoznala, neodvážim sa ochutnať ich.
Sú výborné.
Mala som predsudky aj proti plesni. Zatiaľ som sa odhodlala zjesť len syr, ktorý zdobí pleseň biela. Pred zelenou zatiaľ váham.
Keď som otvorila papierové vrecko s klobáskami, vôňa sa opäť nedala zahanbiť. Hodilo by sa povedať, že dobre páchli. A opäť skvelo chutia.
Minule mi brat na obrázku ukazoval akési morské potvory. Ach, až som sa zľakla! Ako také niečo môžeš jesť? Vraj skvelé a žabie stehienka sú ešte lepšie.
Nechápala som.
Až kým som sa minule nezahľadela na prasa v susednom dvore. Bolo špinavé a tučné. Tiež by som mu neverila.
Večer som si opiekla špekáčku a uznala som. Aj keď sa neblyštíš, predsa si zlaté.
Zlaté prasa.
20. máj 2005 o 21:02
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 222x
Zlaté prasa
Určite poznáte kopec prísloví. Jedno z nich hovorí o tom, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Avšak sú aj situácie, keď to platí presne opačne. Ak sa niečo neblyští, nemusí to značiť, že nejde o zlato. Nenapadá mi príslovie, ktoré by hovorilo o tejto skutočnosti. Iba ak, prvý dojem môže klamať. Platí to nielen o ľuďoch, ale napríklad i o jedle.
Katarína Šimková
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
