Po dlhom čase sme si naladili iný program. Išlo o muzičku. Odovzdávali sa ceny Aurel 2004. Ako sme už z predchádzajúcich ročníkov zvyknutí, programom sprevádzal príjemný Miro Žbiro , s ktorým bola vždy zábava. Tentoraz bola zábava aj s jeho synom. Najprv sa predviedol ako bubeník a potom všetkým ukázal, aký akord na gitare ovláda, pričom mu isto nechýbalo ani pochopenie pre to, čo jeho gesto znamená.(Darmo, Jaro Filip to raz dávno vystihol: Kto nemá rád e mol, ten je proti nám.)
Objavili skvelých Mango Molas, ocenili aj výborného Čekyho, stal sa inštrumentalistom roka. Najlepší obal si vychytila kapela, ktorej názov (okrem iného) mám veľmi rada. Puding pani Elvisovej . Východ mal opäť svoje výrazné zastúpenie, i najlepša zabava bula, i Tina zašpivala dakus, bars dobre... Nestratili sme sa.
Pomaly som sa začínala báť, že večer ubehne bez Elánu. Ale, nesklamali ma. Keď už mali páni jasné, že nie sú nominovaní, objavili sa na pódiu aspoň v úlohe „odovzdávateľov“, pričom nezabudli podotknúť, že budú naďalej pracovať a že veria, že si cenu v budúcnosti aj preberú...
Mekymu rastie konkurencia. Ale ani nie. Veď kamaráti sa konkurenciou ani nazvať nedajú. Ale predsa, keď sa Janko Lehotský rozrečnil, bolo mi trošku ľúto jeho syna, ktorý sa dostal k slovu len z času na čas, aby sa nepovedalo. Stále mi vŕtalo v hlave, na čo asi chalan myslí...
Pavol Hammel a jeho dcéra Linda sa v moderátorskej úlohe trošku hľadali. Jopo a Vera si mohli odpustiť klábosenie o partneroch, ale inak znesiteľné.Aurela za skupinu si zobrali Desmod, ako speváčka zahviezdila Zuzana Smatanová a aby toho nebolo málo, aj ich pesnička Pár dní schytala tučniaka. Najlepší album Exotica od IMT Smile a najlepší klip Na čiernom koni.
K pekným momentom večera patrilo ocenenie speváka Mira Žbirku a ohodnotenie celoživotnej práce Janka Lehotského . Bolo tam cítiť, že sa kamaráti tešia zo vzájomného úspechu a hudba ich napĺňa.
Trošku ma škrie, že nemám poňatie, kto je Zuzana Mojžišová... Ale keď jej album produkoval Oskar Rózsa , usudzujem, že to môže byť fajn vec.
Celý aurelovský večer sa niesol v znamení my, čo vieme robiť muziku sme tu a tí ostatní sa hľadajú... Porovnávanie sa mi zdalo trošku okaté, ale čo už. Na záver vystúpila česká kapela Kryštof. Ohlásili tri pesničky, ale keďže prenos sa predĺžil, páni z televízie ich nechali zaspievať len Slova jsou jen kapky dešte a vy ste len mohli kričať, aby ešte zapršali dva ďalšie songy... Prešli titulky a ... koniec. Prednedávnom postihol ten istý osud v podobnom programe aj Katku Ryanovú.
Večer vo mne zanechal okrem fajn pocitu aj posolstvo do života. Kým viem snívať, tak to zvládnem. Aj o pár dní.
