Americky dospelá

Obliekať si sukne a obúvať topánky na vysokých podpätkoch a tváriť sa ako dáma? Nosiť zlatú retiazku a aspoň tri prstene na každej ruke? Chodiť s chlapíkom, hoci ho vôbec nemusím mať rada, ale vyzerať ako vyzretá na vzťah?
Správať sa ako majster sveta, čo všetko vie a všade bol? Nepriznať si svoju chybu a zatĺkať do poslednej chvíle? Označovať niektoré názory za komunistické, pričom, keď bola nežná, mala som iba päť rokov? Vraj by mi pristalo, keby som sa pasovala za psychologičku a radila ľudí spôsobom typický chlap, typická žena, typický Bratislavčan, typický východniar, typický katolík a typický ateista?
Zaručia mi dospelosť tri písmenká pred mojím menom, ktoré si po skončení vysokej školy budem písať všade, hoci aj do mailovej adresy? Alebo by som sa mala sofistikovane vyjadrovať, pričom permanentne komplikujem vety? Či by sa do môjho slovníka hodili štyri slová s určitým počtom predpôn a prípon? Možno by sa patrilo používať termíny, čo si píšem do poznámok na prednáškach a pôsobiť neuveriteľne inteligentne, hoci mi nikto rozumie? Mala by som tvrdohlavo stáť za svojím názorom, bez ohľadu na fakty, ktoré ho vyvracajú? Mala by som veriť len sama sebe a považovať sa za to najlepšie, čo sa kedy na tejto zemi narodilo?
Alebo mi odporúčate vzdať sa záchvatov smiechu a usmievať sa zásadne na pol úst? Vraj sa nepatrí spievať po chodbách univerzity? Urobí zo mňa dospelú, ak vyhodím všetky hračky z izby a prestanem sledovať rozprávky? Chcete, aby som si zložila ružové okuliare a nasadila si čierne?
Zakážete mi rebelovať proti názorom väčšiny? Alebo je lepšie prezliekať si kabát podľa toho, z ktorej strany fúka vietor?
Poviete si, že by som sa mala starať o vážne problémy a nerobiť si z nich dobrý deň? Alebo by azda bolo najvhodnejšie na všetko sa vykašlať, zasadnúť do baru a schuti si zanadávať? Premenovať mamu na matku a nájsť všetky jej chyby? Je dospelé začať alebo prestať fajčiť? Piť značkové vína alebo sa vychvaľovať, že som včera vypila dvanásť pív?
Možno by som si mala dať nejakú prezývku a očierniť všetko a všetkých len tak... A rozčuľovať sa nad každou hlúposťou, sťažovať sa na osud a jeho nespravodlivosť? Nedôverovať ľuďom a od začiatku ich podozrievať? A nepriznať si strach alebo nevedomosť? Tváriť sa neskonale sebavedomo... A robiť všetko len pre peniaze? Vzdať sa svojich snov a označiť ich za nereálne?Áno?
Paranormálne (z)javy. Položím už len poslednú otázku.
Kam tým dospejem?