Napadlo mi, či mestské deti vedia zametať. Ak bývajú v byte, nemali veľké šance využiť metlu vonku. Dokázali by mestské deti píliť konáre? Neviem, či ich k pílke púta vôbec nejaký vzťah. Rozmýšľala som, o čo všetko mestské deti prichádzajú.
Vidiecke deti asi nepociťujú ako problém vyzuť sa a behať po tráve. Neboja sa mravcov, pavúkov alebo včiel. Vyrastajú s nimi.
Mestské deti si len z časti môžu predstaviť výraz v očiach sliepky, ktorej hodíte kúsok hliny a ona, mysliac si, že sa z neho nažerie, beží tam, kam dopadol, čo jej nohy stačia. Mestské deti nepočúvajú, keď prasatá kvíkajú, lebo sú hladné. Mestské deti nestretávajú psov a mačky na ich bežných pochôdzkach. Mysleli by si, že sa zatúlali.
Mestské deti nevedia, ako skvelo sa dá oddýchnuť pri vyplievaní.
Mestské deti si neužijú atmosféru dedinského rozhlasu, keď obyvateľov pozýva na futbal.... vážení spoluobčania, dnes o pätnástej hodine sa náš klub stretne s hráčmi klubu Hornej Dolnej.... opakujem..... a ľudovka za tým.
Mestské deti by mohli mať problém prečítať si taký skvelý článok . Lebo by mu nerozumeli. Mestské deti by strávili tým, že počítajú autá, čo prešli po ceste, celý deň. Deti z vidieka by možno použili prsty na jednej ruke.
Mestské deti nepoznajú každého svojho suseda a už vonkoncom netušia, kde, s kým a prečo bol.
Mestské deti si nedokážu predstaviť krásnu dedinskú pohodu.
Som mestské dieťa. Mnohé ďalšie veci preto ani netuším. Možno sa ich niekedy dozviem...
Keď budem dospelá na vidieku.
