O Slovákoch

Minule som len tak náhodou narazila na starý dobrý večerníček. Prekvapili ma. Zvučka viac ako vynovená s hviezdami, čo žiaria sťa superstar. Dedko sa tiež viac usmieval, psík pobehoval sem a tam. A začala sa rozprávka.
Stv sa podarilo vytvoriť krásny barokový kontrast. Superstar verzus rozprávka, ktorá bola o tri roky staršia ako ja, nič to za to, napriek jej „veku“ si myslím, že bola nadčasová.
Čuduj sa svete, rozprávka bola o nás, o Slovákoch. Vystupovali tam kuriatka a slimák. Kuriatka si obzreli slimáka a zacnelo sa im, že aj ony nemajú taký pekný domček ako on. A tak, ako to (aj) v rozprávkach býva, ich sen sa stal skutočnosťou a istý Jožko im domčeky primontoval na chrbty. O chvíľu však milé kuriatka zistili, že sa im s domčekmi ťažko uteká. A tu prišiel kameň úrazu. Kuriatka už domčeky nechceli. Múdry Jožko im položil zákernú otázku. Spýtal sa ich, či nezávideli náhodou dom slimákovi. Priznali sa. Tu im povedal, že slimák nemá krídla. A domčeky im odmontoval.
Každý má niečo iné, preto je svet taký pekný. Rozprávka sa skončila.
Deti sa hádam niečo naučili, no nám starším to nejako stále nejde. Aha, čo má suseda, aj ja chcem také. Videla si už ich nové auto? Koľko ten zarába? Príkladov je mnoho.
Po večerníčku som prepla na televízne noviny. Hoci by tam pretriasali dom, ktorý sa dá postaviť z výhier v Športke alebo Camilline svadobné šaty, bolo mi to srdečne jedno. Spokojne som sedela v starom kresle a tešila som sa, že sa mám s kým porozprávať a nemusím sa za ničím ponáhľať.
Ako dobre, že svet nie je čierno- biely.