Človek chce pozrieť von oknom v preplnenom autobuse a bum! Narušenie osobnej zóny. Úsmev, prenikavý pohľad až do žalúdka.
Výzvy, heslá, slogany. Po ulici chodíme ako občania sebavedomého, úspešného štátu. Citlivo riešime. Niektorí idú naším smerom. Treťou cestičkou vo vlasoch kráčajú v ústrety ventilátoru. Niektorí len ticho ukazujú tabuľky so slovami a posielajú nás. Zrazu sa im zapáčil náš hlas.
A o chvíľu už nebudú ornitológovia len z učiteľov ale aj z ľudí iného povolania. Pekní vtáci.
Apelujú na našu národnú hrdosť, rozosmievajú nás básničkami o fabrikách. So svojimi maskotmi sa vracajú do detských čias. Vysmiati ako lečo. Niektorí pripomínajú postavu z Dubkáčika a Budkáčika.
Lietajúce bociany, áno či nie, rozpravy o dôvere. Stavanie vzdušných zámkov.
A vedľa plagát o balónovej fieste. V hlave skrsne myšlienka o zasadacom poriadku v balónovom koši.
Už len do soboty. A čo bude potom, ani srnka netuší.
Čo si sami navaríme, to si aj zjeme. Tak hrnček, var!
