You are so beautiful...

Poznáte to, registrácia, čosi do profilu, klik sem, klik tam a ste vo svete virtuálnom. Budem písať z pohľadu ženského, lebo s mužským nickom som to neskúšala, aj keď by to mohla byť úžasná zábavka... Ani sa nenazdáte a dôjde pošta. Ahoj. No, čo odpoviete? Nič sa nedeje, zdravím. Potom môže nasledovať bežná otázka typu ako sa máš, čo robkáš, už s jemným nádychom toho, čo sa neskôr rozvinie. Tak, už vie, ako sa máte. Ďalej ho bude zaujímať vaša fotka a prehováraním zabije aj celé poobedie, lebo vy za to stojíte. Ha, až kým sa na ňu nepozrie. Pardon, asi príliš kruté, no ale život je tiež, tak prečo by som mala byť výnimka. A vôbec to nemusí byť o tom, že ste škaredé. Nie ste jeho typ. A teda v burze ste neobstáli, ide sa ďalej. Čo na tom, že žijete a prečo by aj, okienka majú rovnaké farby. Chvíľu boli aj ružové a človek mohol nadávať na hlúpu reklamu, no výstižnejšiu farbu by nik nenašiel. Na vec sa dá ísť aj spôsobom, že je mi jedno, ako vyzeráš, záleží mi na tom, aká si. Klišé ako oči. Jednoducho, prosto, možno aj sprosto, ale nie oplzlo, nazvime ich lovci. Teda, ich „nezaujíma“, ako vyzeráte, ale aké ste. Tak sa od vás dozvedia záľuby. Pozor, pozor, len sa neprerieknite, že viete aj čosi viac ako ťukať do klávesnice, lebo budete úplne úžasné a zaujímavé a človeku na druhej strane spôsobíte neuveriteľnú radosť. Keď uplynie nejaká, pomenujme ju- inkubačná doba, tak lovec začne napínať luk a vy sa začnete cítiť ako princezná alebo čo ja viem. Aj víla či čo. Je jedno také príslovie, a stále si môžete povedať, ale je pravdivé! Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Či falošne, na to sa príde až potom. Teda, kedy potom? Už vie vaše záľuby a zaujíma sa, ako trávite deň, ako sa zabávate, no dokonca sa môže stať, že vám bude chcieť pomôcť s nejakým problémom, veď za to sú body!!! Z chatu by mohol byť šport na olympiádu. Tak, všetko sedí a neviete ako a idete na „stretko“ s človekom. Prebieha ďalšie kolo castingu, možno budú vo veci aj miery, keď mu záleží na tom, aká ste. Ľudia sú rôzni, môžeme ich zaradiť do dvoch skupín. Aj keď rozdeľovať ľudí je hlúpe, lebo by sa nemalo hľadať to, čo rozdeľuje, ale to, čo ich spája. Spája nás sieť. Rozdelí nás realita?