Každodenne

V rámci hesla rozprávam, čo viem, som začala opisovať hlavný oltár v Dóme svätej Alžbety v Košiciach. Nie toto chcem. Zrušili ma. Tak, z iného konca. Vymenovala som, aké oltáre poznám na Slovensku. Ale vrátili sme sa späť do Košíc a po otázke, odkiaľ som, bolo všetko jasné. Vy ste z Košíc? Tak to vám neodpustím. Katedrálu musíte poznať a mali by ste byť ňou nadšená. Tých oltárov tam je tuším šesť... Ale veď ja katedrálou nadšená som, ale čítala som len o dvoch oltároch. Matne som si spomenula na tretí. Paradoxné, som tam skoro každý týždeň. Hlavný oltár viem rozobrať podrobne. Druhý menej, tretí si viem predstaviť a z tých ostatných som bola prekvapená.Som nadšená životom. Žijem každý deň. To, za čím idem, dokážem opísať podrobne. Viem, čo je mojím cieľom. Ale ako sa tak za ním niekedy aj ponáhľam, stane sa, že si nevšimnem veci okolo. Uniká mi, že sú veľkolepé. Nestihnem sa zamyslieť nad ich jedinečnosťou. Spozorujem iba zlomky, pamätám si len matne. Niečo si viem predstaviť. Ale až keď sa tak na chvíľu zastavím, uvedomím si túto skutočnosť.Na oltáre sa pôjdem pozrieť bližšie, mám radosť, že ich budem poznať. Som naozaj veľmi rada, že vznikol blog. Zastavil ma a opäť mi ukázal, že z maličkostí sa skladá svet. Teším sa, že o nich môžem s vami uvažovať.