Malo svoju špecifickú atmosféru. Cisterny s pitnou vodou, stovky ľudí so zubnou kefkou v ústach. Úchvatný pohľad. Stany, všude, kam se podíváš. Keď sme už pri hygiene, aj keď sa na festivale premlelo plllllno ľudí, čakacia doba na WC nepresiahla dve minúty, ak vôbec bolo potrebné čakať. K dispozícii boli aj sprchy. A ľudia sa osviežovali aj vodou, ktorou auto postrekovalo letiskovú plochu.
Hoci bolo ráno, slnko usilovne svietilo a vyzeralo, že nás čaká skutočne horúci deň. A aj nás čakal. Úpal však nehrozil, všade naokolo boli stánky s nápojmi. S pitným režimom nebol žiaden problém, na výber bolo pivo, kofola, pivo s kofolou, džús a minerálka. Pred slnkom sa dalo skryť v niektorom zo stanov. Predstavte si, popíjate nejaký nápoj, sedíte v tieni a počúvate reggae. Čo iné ak nie toto je pohoda? :) Ak by ste mali náladu a chuť potrápiť svoje mozgové závity, mohli ste sa zapojiť do niektorej z debát, ktoré sa odohrávali v aréne. Vyblázniť sa dalo aj pri paintballe a futbale v bazéne. Na obed ste si mohli vybrať pečenú klobásu, ražničí, hranolky s rôznymi prílohami... k tomu hrajú Vrbovské vŕby. Ozaj pôsobivé.
A ak vás slnko unavilo, mohli ste zájsť do stageu s tanečnou muzičkou, odchytiť si obrovský tvrdý vankúš alias leňošku a vychutnávať voľno dosýtosti, zoznamovať sa s ľuďmi, klábosiť a vegetiť- pohodovať. Ďalším bodom programu boli Tatabojs. Mali vcelku fajn koncert, až na technické problémy, kvôli ktorým ho museli predčasne ukončiť. Počas ich vystúpenia ľudí osviežovali z vodného dela, až boli mokrí do poslednej nitky, ale padlo to veľmi dobre. Čechomor tiež ukázali, čo dokážu a roztancovali publikum. Dostanú vás do správnej nálady a druhý pohodový večer je v plnom prúde.
Všetci čakajú na hlavnú hviezdu festivalu, skupinu Moloko. Priestor pred hlavnou scénou sa riadne zaplnil, avšak to nebol žiaden problém. Počuť bolo široko ďaleko a koncert ste mohli sledovať aj na veľkoplošnej obrazovke. Na tej ste okrem toho mohli čítať aj sms-ky od účastníkov festivalu. Mihli sa tam rôzne textíky, od pozdravov, cez stratené peňaženky a prosby o pomoc po hodnotenia kapely a festivalu a dokonca sa tam objavili aj inzeráty typu zoznamka. Moloko odohrali veľmi fajn koncert, pri ktorom sa dalo skvele vyblázniť, čo pri žiadnej akcii určite nesmie chýbať. Rytmy Jamaicy priniesli do Trenčína The Wailers. Z ich prejavu sálal úžasný pokoj a dalo sa pri nich fajn oddýchnuť. Ak ste však naladení na inú vlnu, úplnú zmenu v štýle znamenala Zóna A. To bol ozaj zážitok. Ťažko však hodnotiť, aký. Rozpačité, uvoľnené, niekedy až priveľmi, no ale Pohoda : ) Také texty si nemôžete vypočuť každý deň, iba ak ich máte na kazete, alebo ich ovládate naspamäť. Síce, niektoré si nebolo problém zapamätať, horšie by to bolo s ich prezentáciou na verejnosti :) Pokračovali sme v našom putovaní po trenčianskom letisku a zakotvili sme v stane s tanečnou muzičkou, kde to ozaj žilo. Hudba znela na „plné pecky“ a rytmus prenikal celým človekom. Tam sa dalo ozaj zabudnúť na to, kto ste, odkiaľ, čo vás čaká... vedeli ste, prečo ste tu a žili ste len pre konkrétnu chvíľu. Žili ste pre Pohodu.
A tak ste sa mohli pretancovať až do rána bieleho. O piatej, keď poniektorí slušní ľudia vstávajú, vy ste išli spať. Na tri hodinky a potom zložiť stan, zbaliť sa a prejsť sa cez letisko, s ktorým sa vám spája toľko zážitkov... A pritom tu bol načrtnutý iba jeden spôsob, ako si Pohodu vychutnať a tých spôsobov je omnoho viac, záleží len na vás. Jedno je vám však aj pár hodín po festivale úplne jasné. Vrátite sa.
Už o päť mesiacov!
