Život (s) CD

Kúpe predchádza rozhodovacie kolo. Prvý singel, zaujímavý, stále opakujúci sa v rádiách alebo práve naopak. Druhý singel, ešte lepší. Slová prvého už poznám naspamäť a prekáža mi, že si pesničku nemôžem poriadne zakričať, kedy sa mi zachce. Nebaví ma čakať na tipy poslucháčov v relácii, kde si piesne môžu vyberať sami. Ďalšia možnosť, akou kapelu zhltnem, je, ak si vypočujem jej koncert. Mňam a už je moja. Chytili ma, nepustím ich. Kazeta, kde som si ich výčiny nahrala, sa už pomaly rozpadáva. Navyše, nie sú tam všetky pesničky. Existuje len jediné riešenie, hoci by ste niektorí mohli namietať, idem ho kúpiť. Nové CD.
Prinesiem si ho domov a spočiatku otváram ústa a čudujem sa, čo som to vlastne chcela. Tento prípad nastáva, ak som o interpretovi čítala len nejaké recenzie a jeho meno je zárukou kvality. Ale aj prekvapenia. Potom príde fáza WAW, ale je to super. Prelistujem si „príbalový leták“ a zisťujem, či obsahuje slová piesní. V podstate je to aj jedno, ale na začiatok fajn pomoc. Pomaly sa učím, ktorá je ktorá, čiže, čo mám pod ktorým číslom čakať. Vyberiem si svojich favoritov. Také tri čísla. Sprvoti to vyzerá ako športka. Po čase sa na mňa začnú „lepiť“ slová. Najprv len úryvky, potom sa slová nabaľujú a nabaľujú. Už viem jednu, dve, päť pesničiek. Frekvencia prehrávania je dva až trikrát za deň. Časom ovládam všetky texty a detaily. CD zostarlo.
Som pripravená na koncert. Spievam od začiatku až do konca. Neuveriteľný pocit.
CD som založila medzi ostatné. Patrí medzi obľúbené. Tak ako všetky.
Ale už sa zase teším na nové.