Naschvál som uviedol iba pár príkladov a iba tie, kedy očakávame od kamarátov nejaké správanie. Kedy si kladieme podmienky ako by sa mali ľudia voči mne správať. Týmito slovami som nechcel na nikoho ukazovať, ani nikoho moralizovať či nejako útočiť. Skôr rozprúdiť myšlienky každého, kto si tento text číta. Jedna strana je tá, čo očakávam od svojich kamarátov ja. Druhá tá, čo dokážem ponúknuť ja - aký som ja voči druhým? Som ten čo dokáže vypočuť a podporiť? Ten, čo pomôže keď môže alebo hľadám výhovorky prečo niečo neurobiť? Rešpektujem druhých takých, akí sú alebo ich chcem meniť podľa seba?
Osobne si myslím, že ak chcem byť niekoho priateľ, tak nedávam podmienky, ktoré ak nie sú splnené, tak končíme. Mať pár tých skutočných priateľov je dar - už ich len rozoznať a vážiť si ich, tak do toho!
