Na krk si dám jeden z mojich šálov, dnes sa mi hodí oranžový, lebo pristane k farbe tohto rána. Z úst mi vyjde obláčik pary a ja sa budem so soletkou tváriť, že akože fajčím. Zbadá ma sused a asi som mu spravila chuť, lebo už vyťahuje „malborky“ a jednou ma ponúka. Nie ďakujem, ja iba tie so sezamom. A občas slané. Zapíjam ich kávou a vravím tomu raňajky. A kochám sa. Panorámou mesta. Sivými panelákmi topiacimi sa v červeno-žlto-oranžovej malinovke stromov. Je zrejme vrelá a preto sa z nej parí. Ale ja to teplo necítim. Natiahnem sa za tyčinkou, lebo mi usedavo škŕka v bruchu. Z vačku mi vypadnú „céčka“. Všetky odtiene červenej. Všetky odtiene lásky. Rátam ich a letmo sa usmievam. A letmo plačem. Tak ako si ty mne ublížil, ja som ublížila tebe. A tak to šlo ďalej. Vznikla reťazová reakcia a tá moja bolesť... Len už vlastne nie je moja. Ktovie komu teraz patrí?
Suseda mi búcha metlou na balkón. Zase som ju vytopila.
Postavím sa na balkón a vzlietnem. Mám svoj vlastný letecký kurz, prepáč.
