Simona Chrappová
S1
Milujem svoje kamarátky... Každá z nich je neskutočná osobnosť, nesúca hrdo pečať ženy. Sú mimoriadne kvalitné originály svojich rodičov, kráčajúce po uliciach nášho hlavného mesta. Patria k Bratislave a Bratislava patrí k nim.
"To som ja, zafúľaný večný učeň múz. Zavesil som sa na krk životu, napil som sa jeho horkej krvi. A teraz vystupujem zo seba jak rieka z brehov a nesiem slovo ešte žeravé, slovo ešte nenarodené a slepé..."M. Válek Zoznam autorových rubrík: Simonn´s Fikcie, Srdcové Halušky, The world around, Príhody z jednej reštaurácie, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Simona Chrappová
Zo života jednej reštaurácie
Vo voľnom čase som čašníčka. Je to robota, ktorú mám nadovšetko rada, pretože ma spája s ľuďmi. A tí majú svoje starosti a radosti, svoje sny a túžby a rozoberajú ich nad kávou, ktorú im pripravím ja. Po niekoľkých rokoch, ako si takto zarábam popri štúdiu, by som ich rozdelila do niekoľkých skupín:
Simona Chrappová
Toto je asi vtip...
Verte mi, povedala som si to aspoň tisíckrát. Randenie je niekedy naozaj ťažké.
Simona Chrappová
Hľadanie "Pána Dokonalého", sa skrýva za úctou k samej sebe
Pracujem v malej, utiahnutej reštaurácií, kde vládne rodinný duch a každý pozná každého. Ako si tam tak fičím, v tej mojej coca-colovej zástere a s topánkami, tak otrasnými, ale nechutne vyhovujúcimi zdravotným požiadavkám mojich nôh, vojde do miestnosti jedna veľká Hlavohruď (-tento výraz som šlohla niekomu tu na blogu, veľké dík zaň:)) a hneď vedľa nej moja dobrá kamarátka.
Simona Chrappová
Nezávislosť (tak nechutne ťažká)
Ty, zmizol si mi tak ako ráno pred obedom a nechal si ma tak. Bláznivú, búšiacu, kričiacu, volajúcu- Teba.
Simona Chrappová
"Tí, čo ich môžem"
Dnes bol zvláštny deň. Bola som aspoň na piatich „kávičkách“ s ľuďmi, čo si vravia moji priatelia, s takými, že keby jedného z nich nejaký človek dostal, do smrti by ďakoval nebesiam, že ho má.
Simona Chrappová
Balkónové úvahy
Potom, ako si pozapínam svoje „céčka“ jedno do druhého, budem hľadať súvislosti s každým a s každou farbou. Len tak si dám vonku kávu, lebo rada vychutnávam posledné teplé lúče slnka. Milujem jeseň. A všetko čo s ňou príde.
Simona Chrappová
Babi...
dnes som mala na sebe tvoje korále. Sedela som v kostole, počúvala som kázeň a len tak mimovoľne som sa ich dotkla. Hej, už som ich stihla aj prerobiť. Vyzerajú takto lepšie. Že?
Simona Chrappová
Moja oneskorená odpoveď
Raz si mi napísal... „túžim byť tak neodolateľne veľmi s tebou“. Sedím v robote a perom si píšem na účtenku. Vlastne tebe.
Simona Chrappová
Len tak...tebe
Vonku šumí vietor. Len tak, akoby sa nič nedialo. Kľudne si ide na návštevu do všetkých kútov mesta a mňa si ani nevšíma. Ja som za oknom, kávu si sypem do čaju, vôbec mi to nevadí.
Simona Chrappová
Bratislavsko- Nitranský slovník
Po mojich dvoch rokoch, ktoré som strávila štúdiom v meste pod Zoborom, som sa rozhodla ponúknuť zvyšku Slovenska praktický výkladový slovník, drobný heslár a zopár frazeologizmov zo západných oblastí Slovenska. Iste sa vám to pri návšteve Bratislavy, alebo Nitry zíde:)
Simona Chrappová
O sile smútku
Môj smútok je ťaživý. Pichá a bolí. Zostáva vo mne a každou chvíľou narastá. Slzy mi stekajú po rozhorúčenej tvári a kotúľajú sa ktovie kam. Vychádzajú von ako malé kamienky a padajú na zem ako balvany.
Simona Chrappová
Listy čo sa lepia na topánky
Raz som čítala, že lístie na zemi je všade rovnaké. Je. Aj vtedy, v lete, keď bol august a na ozdobenú zem bolo príliš skoro. Nevadí. Získala som svoju vlastnú jesennú impresiu v lete.
Simona Chrappová
„Šalené“ skákajúce babky na prechodoch(alebo hneď vedľa)
Poviem vám, že nie som nejaká odporkyňa starých ľudí. Tak to teda nie. Od mala ma vychovávali v kresťanskej viere, a tak slušnosť a spôsoby vždy patrili k môjmu Ja. Vedľa nás bol domov dôchodcov a aj keď som ja sama bola malá, rada som pomohla s nákupom staršiemu človeku a ich múdrosť a životné skúsenosti ma vždy prekvapovali a napĺňali novým poznaním. Ale dosť už Ód na mňa. Proste ma dokáže zarážať nesmierne jedna vec.
reklama
Simona Chrappová
Rozchod ženy
Vymršťujem do vzduchu posledné sklá mojej neistoty a sledujem ich dopadanie na zem. Zakopávam ich. Hlboko. Odo dnes všetko bude iné. Opatrne nanášam môj červený lesk na pery a nanášam mascaru. Dávam zbytok drahej voňavky. A mením sa na vampa. Je mi fuk, že by som na tebe mohla zanechať červené škvrny, alebo, že si o tebe budú myslieť, že si transvestit. Už sa odmietam niekomu prispôsobovať.
Simona Chrappová
Moje vyznanie tebe, ty dement
Vieš čo si? Si dement. Myslím, že každý normálny chlap by už dávno pochopil, že po tebe idem. Ale vlastne, čo to riešim? Však ty to už dávno vieš! Aspoň taký rok. Ale to je jedno. Tebe, samozrejme. Tie poondiate dve deci vína mi stúpili do hlavy a ja som sa už konečne domotala domov.
Simona Chrappová
Moja cesta k správnemu rozhodnutiu
Opäť je to tu. Obzeranie za minulosťou teraz nepomôže. Mam pozerať iba do budúcnosti, ale ako? Nedá sa kúpiť v obchode, alebo u Číňana. Nenájdem ju len tak na ulici, ani o ňu nezakopnem v mojom bordeli v izbe. Žiaľ nie som ani nejaké médium, žeby som kukla do krištáľovej gule, na hviezdy, alebo do kariet a videla, že čo je lepšie. Ani sa mi o budúcnosti nesníva (teda ak sa nerátajú milostne romániky s Bradom Pittom a Orlandom Bloomom-ách jaj...).
Simona Chrappová
Som Unfaithful?
Pre toho, kto zažil tú chvíľu z akvária... Viete, Romeo a Júlia... a tak.
Simona Chrappová
Tvoj smiech (čo mi lezie na nervy)
Vieš, že nenávidím tvoj smiech? Také divné chi, chi, chi... Bŕŕŕ! No strašné! Svojou mužskou ješitnosťou mi sto razy opakovanú lož spravďuješ. Alebo naopak? Driapem stenu, lámem si na nej nechty, ale ty pokračuješ. Púšťaš na mňa príval slov a neustále ma nimi zasypávaš. A slovo padá, padá, padá... Lenže ty ešte nevieš, že ja som citofilná, náchylná na neohľaduplnosť. Vtedy ochoriem. Mám nádchu. Ani čaj z medovinou by ma teraz nespasil. Ale... Ty.
