Simona Chrappová
Nezávislosť (tak nechutne ťažká)
Ty, zmizol si mi tak ako ráno pred obedom a nechal si ma tak. Bláznivú, búšiacu, kričiacu, volajúcu- Teba.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
"To som ja, zafúľaný večný učeň múz. Zavesil som sa na krk životu, napil som sa jeho horkej krvi. A teraz vystupujem zo seba jak rieka z brehov a nesiem slovo ešte žeravé, slovo ešte nenarodené a slepé..."M. Válek Zoznam autorových rubrík: Simonn´s Fikcie, Srdcové Halušky, The world around, Príhody z jednej reštaurácie, Súkromné, Nezaradené
Srdcové Halušky
Simona Chrappová
Balkónové úvahy
Potom, ako si pozapínam svoje „céčka“ jedno do druhého, budem hľadať súvislosti s každým a s každou farbou. Len tak si dám vonku kávu, lebo rada vychutnávam posledné teplé lúče slnka. Milujem jeseň. A všetko čo s ňou príde.
Simona Chrappová
Moja oneskorená odpoveď
Raz si mi napísal... „túžim byť tak neodolateľne veľmi s tebou“. Sedím v robote a perom si píšem na účtenku. Vlastne tebe.
Simona Chrappová
Len tak...tebe
Vonku šumí vietor. Len tak, akoby sa nič nedialo. Kľudne si ide na návštevu do všetkých kútov mesta a mňa si ani nevšíma. Ja som za oknom, kávu si sypem do čaju, vôbec mi to nevadí.
Simona Chrappová
Moje vyznanie tebe, ty dement
Vieš čo si? Si dement. Myslím, že každý normálny chlap by už dávno pochopil, že po tebe idem. Ale vlastne, čo to riešim? Však ty to už dávno vieš! Aspoň taký rok. Ale to je jedno. Tebe, samozrejme. Tie poondiate dve deci vína mi stúpili do hlavy a ja som sa už konečne domotala domov.
Simona Chrappová
Tvoj smiech (čo mi lezie na nervy)
Vieš, že nenávidím tvoj smiech? Také divné chi, chi, chi... Bŕŕŕ! No strašné! Svojou mužskou ješitnosťou mi sto razy opakovanú lož spravďuješ. Alebo naopak? Driapem stenu, lámem si na nej nechty, ale ty pokračuješ. Púšťaš na mňa príval slov a neustále ma nimi zasypávaš. A slovo padá, padá, padá... Lenže ty ešte nevieš, že ja som citofilná, náchylná na neohľaduplnosť. Vtedy ochoriem. Mám nádchu. Ani čaj z medovinou by ma teraz nespasil. Ale... Ty.
Simona Chrappová
Ty nevieš moje meno
Keď som ťa prvýkrát videla, bolo leto. Pobláznená horúcim dňom, slnkom a áno, priznávam novými topánkami, som na tvoj pohľad odvetila viac, než len slušne. Moja babička by to nazvala „ako taká koketa“. Ale ako potom nazvať chlapa? Koketiak? Lebo ty si za mnou nezaostával...
