Listy čo sa lepia na topánky

Držala som ju v mysli a nedovolila som jej odísť. No ona sa zmáhala a prekonala moje myšlienky. Šuchotavým zvukom mi pripomenula pominuteľnosť dnešných dní. A mala pravdu. Ten deň sa naozaj pominul. Ale teraz je tu jar a na stromoch sú nové puky. Vyrastú a budú z nich mladé listy. Tie čoskoro omrzí sa pozerať na zvrchu na ľudí, lebo to nie je príjemné. Chcú sa vznášať, lietať a padnúť na tú zem, po ktorej ľudia tak radi chodia. Čo na nej vidia? Musia to zistiť. Ale najprv na to musia dozrieť. Tak starnú. A starnú. A jedného dňa, nastane ten okamih ke ď zomrú a ich telá pomaly padajú k nám, k ich vytúženému cieľu. My ich milujeme, nadávame na nich, alebo ich odhrabávame. A oni už len ticho šuchocú.